Hirošima zostáva výzvou pre budovanie základov pokoja

„Telo, ktoré sa stalo obeťou ľudskej krutosti a násilia, je to isté telo, ktoré bolo vzkriesené a oslávené. Tak sa vo Vzkriesenom Kristovi ľudské násilie premieňa a prináša radosť učeníkom.“ Tieto slová zazneli dnes ráno v katedrále v Hirošime z úst kardinála Petra Turksona pri slávení eucharistie. Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj pricestoval na pozvanie miestnej konferencie biskupov, ktorá každoročne v týchto dňoch organizuje iniciatívu Desať dní za pokoj na pamiatku obetí atómových bômb v Hirošime a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945.

Kardinál Turkson sa počas tohto týždňa v Japonsku zúčastní na viacerých modlitbových a medzináboženských stretnutiach. Cieľ týchto stretnutí objasnil páter Michael Czerny SJ, sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj: „Prvá vec, ktorú je nutné zdôrazniť je, že náboženstvo nie je nikdy príčinou vojen, k vojnám dochádza z iných dôvodov. Náboženstvo býva využívané, manipulované. Toto je dôležité rovnako ako to, že budovanie pokoja by malo byť úlohou celej ľudskej rodiny, spoločne so všetkými náboženstvami. Sme, prirodzene, pútnikmi – bratmi a sestrami –, ktorí chcú spoznať Boha, každý svojím vlastným spôsobom, a spoločne budovať pokoj.“

Iniciatíva Desať dní za pokoj je výzvou k budovaniu pokoja aj v tomto roku, keď si Cirkev pripomína 50. výročie encykliky pápeža Jána XXIII. Pacem in terris. Páter Czerny o jej význame hovorí: „Ján XXIII. sa neobmedzil iba na odsúdenie vojny, ale celú encykliku venoval budovaniu pokoja. Týchto desať dní zasvätených pokoju je tak pripomienkou toho, že nestačí sťažovať sa na katastrofy, ale pokoj je potrebné budovať.“

„Aby vojna už nikdy nebola tolerovaná“ - to sú pamätné slová pápeža Jána Pavla II. z Hirošimy z roku 1981. Ako vysvetlil Michael Czerny, „blahoslavený Ján Pavol II. chcel zdôrazniť fakt, že vojna je naša ľudská zodpovednosť, nie je to Boží trest či prírodná katastrofa: je to výsledok našich hriechov, a tak sme za ňu zodpovední.“

Hoci od zhodenia amerických bômb na Hirošimu a Nagasaki uplynulo už 68 rokov, pre mnohých, ktorí útok prežili, sa vojna dodnes neskončila. Ako hovorí sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, pokračuje v rodinách obetí a v životoch tých, ktorí trpia následkami ožiarenia a genetickými ochoreniami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu: „Hriech má takto dlhé trvanie a náš boj spočíva v evanjelizácii súčasnej situácie. Úloha, ktorú máme v Hirošime a Nagasaki je rovnaká ako v Sýrii, Kolumbii, na Blízkom východe a kdekoľvek, kde musíme obnovovať ľudskú rodinu po šialenstvách vojny.“–jb, mf–