Príhovor Františka mladým na vigílii: Ste pole viery, Kristovi športovci, budovatelia Cirkvi a sveta

Plné znenie homílie pápeža Františka pri modlitbovej vigílii 28. svetových dní mládeže 27. júla 2013 na Copacabane v Riu de Janeiro:


Drahí mladí,
keď dnes pozerám na vás tu prítomných, prichádza mi na myseľ príbeh sv. Františka z Assisi. Pred krížom počuje Ježišov hlas, ktorý mu hovorí: „František, choď a oprav môj dom“. A mladý František pohotovo a veľkodušne odpovedá na toto Pánovo volanie: opraviť jeho dom. Ale ktorý dom? Pomaly si uvedomí, že nejde o to, aby robil murára a opravoval budovu z kameňov, ale aby sa podieľal na živote Cirkvi; išlo o to, aby sa dal do služieb Cirkvi, miloval ju a pracoval na tom, aby sa na nej stále viac odrážala Kristova tvár.

Pán dnes naďalej potrebuje pre svoju Cirkev vás mladých. Aj dnes volá každého jedného z vás, aby ste ho nasledovali v jeho Cirkvi a boli misionármi. Drahí mladí, Pán vás dnes volá! Nie hromadne! Teba, teba, teba, každého jedného! Počúvajte v srdci to, čo vám hovorí.

Myslím, že sa môžeme niečomu naučiť z toho, čo sa odohralo v týchto dňoch, ako sme pre zlé počasie museli zrušiť konanie tejto vigílie na „Campus Fidei“ v Guaratibe. Nechce nám azda Pán povedať, že pravé pole viery, pravý „Campus Fidei“, nie je geografické miesto, ale sme to my sami? Áno, je to tak! Každý jeden z nás, každý z vás, ja, všetci! A byť učeníkom-misionárom znamená uvedomovať si to, že sme Poľom viery v Boha! Preto, vychádzajúc z obrazu Poľa viery, prišli mi na myseľ tri obrazy, ktoré by nám mohli pomôcť lepšie pochopiť, čo znamená byť učeníkom-misionárom: Prvým obrazom je pole ako miesto, na ktorom sa seje, druhým je pole ako miesto, na ktorom sa trénuje, a tretím je pole ako stavenisko.

1. Pole ako miesto, kam sa seje. Všetci poznáme Ježišovo podobenstvo, ktoré rozpráva o rozsievačovi, ktorý šiel rozosiať semiačka na pole. Niektoré z nich padli na cestu, medzi kamene, do tŕnia, a nedokázali vzklíčiť. Ale niektoré padli do dobrej zeme a priniesli veľkú úrodu (porov. Mt 13,1-9). Ježiš sám vysvetľuje význam podobenstva: zrno je Božie slovo, ktoré je zasiate do našich sŕdc (porov. Mt 13, 18-23). Dnes... každý deň, no dnes osobitným spôsobom Ježiš rozsieva. Keď prijímame Božie slovo, vtedy sme Poľom viery! Prosím vás, dovoľte, aby Kristus a jeho slovo vstúpili do vášho života, dovoľte vstúpiť zrnu Božieho slova, dovoľte mu vyklíčiť, dovoľte mu rásť. Všetko to robí Boh, no vy mu dovoľte konať, dovoľte, aby pracoval na tomto vzraste.

Ježiš nám hovorí, že zrnká padnuté na kraj cesty alebo medzi kamene a do tŕnia nepriniesli úrodu. Verím, že celkom úprimne sa môžeme opýtať: Akou pôdou sme, akou pôdou chceme byť? Možno sme niekedy ako cesta: počúvame Pána, ale nič sa na našom živote nemení, pretože sa necháme ohlupovať množstvom povrchných vábení, ktoré počúvame. Pýtam sa vás, ale neodpovedajte mi teraz, každý nech si odpovie vo svojom srdci: Som ohlupovaný, ohlupovaná? Alebo sme ako kamenistá pôda: počúvame Ježiša s nadšením, ale sme nestáli a zoči-voči ťažkostiam nemáme odvahu ísť proti prúdu. Každý z nás si odpovedzme v srdci: Mám odvahu, alebo som zbabelec? Alebo sme ako pôda tŕnistá: veci, negatívne vášne, v nás udúšajú Pánove slová (porov. Mt 13,18-22). Navykol som si hrať vo svojom srdci dvojitú rolu: robiť dobrý dojem pred Bohom a rovnako aj pred Diablom? Chcem prijímať Ježišovo osivo a súčasne zavlažovať tŕnie a burinu, ktoré klíčia v mojom srdci? Som si však istý, že dnes môže osivo padnúť do dobrej zeme.

Počúvame svedectvá o tom, ako osivo padá do dobrej pôdy. „Nie, otče, ja nie som dobrou pôdou, som jedna katastrofa, plný skália, tŕňov, všetkého možného.“ – Nuž, môže sa zdať, že na povrchu je to tak, no odkry kúsok, malý kúsok dobrej zeme, a dovoľ zrnu, nech tam padne. Uvidíš, ako bude klíčiť! Ja viem, že chcete byť dobrou zemou, ozajstnými kresťanmi, nie kresťanmi „part-time“, nie „naškrobenými“ kresťanmi, len aby to udrelo do nosa, nie sa iba zdať a v hĺbke nerobiť nič, nie kresťanmi kvôli fasáde, kvôli „dobrému dojmu“, ale kresťanmi autentickými.

Viem, že nechcete žiť v ilúzii nejakej nepodloženej slobody, ktorá sa nechá ovplyvňovať módou alebo momentálnymi výhodami. Viem, že vy cielite vyššie, k definitívnym rozhodnutiam, ktoré dajú životu plný zmysel. Je to tak, či sa mýlim? (mladí odpovedajú: „Áno!“) Je to tak? Dobre, ak je to tak, urobme jednu vec: všetci sa v tichosti pozrime do svojho srdca a každý nech povie Ježišovi, že chce prijať zrno. Povedzte Ježišovi: Pozri, Ježiš, sú tu skaly. Pozri, je tu tŕnie. Pozri, je tu burina. Ale pozri na tento malý kúsok zeme, ktorý ti ponúkam, aby si tam vložil zrnko. V tichosti tam dovoľme Ježišovmu zrnku dopadnúť. Pamätajte si na túto chvíľu, každý vie, aké meno má to prijaté zrno. Dovoľte mu rásť a Boh sa oň postará.

2. Pole ako cvičisko. Pole, okrem toho, že je miestom rozsievania, je miestom tréningu. Ježiš nás žiada, aby sme ho nasledovali po celý život, žiada nás, aby sme boli jeho učeníkmi, aby sme ‚hrali v jeho tíme‘. Myslím si, že väčšina z vás má rada šport. A tu v Brazílii, ako aj v iných krajinách, je futbal národná záľuba. Áno či nie? – No a čo robí hráč, keď je pozvaný, aby bol súčasťou tímu? Musí trénovať, a veľa trénovať! Tak to je aj v
našom živote, živote Pánových učeníkov. Svätý Pavol nám hovorí: «Každý športovec má vo všetkom disciplínu; oni to robia preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný» ( porov. 1 Kor 9,25). Ježiš nám ponúka niečo viac ako Svetový pohár! Viac ako Svetový pohár! Ježiš nám ponúka možnosť plodného života, života, ktorý je šťastný, a ponúka nám aj budúcnosť s ním, ktorá sa nikdy neskončí, vo večnom živote. Toto nám Ježiš ponúka. Ale nás žiada, aby sme zaplatili vstupné, a vstupné je v tom, že budeme trénovať, aby sme ‚boli vo forme‘, aby sme sa bez strachu postavili zoči-voči všetkým situáciám života, a tak svedčili o našej viere. Prostredníctvom dialógu s ním: modlitby.

Otče, a teraz nás tu všetkých „pomodlíte“? Nie? – Pýtam sa ťa... ale odpovedz si vo svojom srdci, nie nahlas, ale v tichu: Modlím sa? Každý nech odpovie. Hovorím s Ježišom, alebo mám strach z ticha? Dovolím, aby Duch Svätý hovoril v mojom srdci? Opýtam sa Ježiša: Čo chceš, aby som urobil? Čo zamýšľaš s mojím životom? Toto znamená trénovať. Pýtajte sa Ježiša, rozprávajte sa s Ježišom. A ak urobíte v živote chybu, ak sa pošmyknete, ak urobíte niečo, čo je zlé, nemajte strach: Ježiš, pozri na to, čo som spravil! Čo mám teraz robiť? Ale hovorte vždy s Ježišom, v dobrom či v zlom, keď spravíte niečo dobré aj keď spravíte niečo zlé. Nemajte z neho strach! Toto je modlitba. A týmto sa trénujete v dialógu s Ježišom, v tomto misionárskom učeníctve! Prostredníctvom sviatostí, ktoré v nás dávajú rásť jeho prítomnosti. Skrze bratskú lásku, schopnosť načúvať, chápať, odpúšťať, prijímať, pomáhať druhým, každému človeku, bez vylúčenia kohokoľvek, bez vysúvania na okraj. Milí mladí priatelia, buďte ozajstní ‚Kristovi atléti‘!

3. A tretie: pole ako stavenisko. Sme svedkami toho, čo sa tu práve podarilo postaviť. (Pozn.: Mladí na pódiu predtým postavili z pilierov symbol kostola – Cirkvi.) Chlapci a dievčatá sa rozhýbali, vysúkali si rukávy a vybudovali Cirkev. Keď je naše srdce dobrou pôdou, ktorá prijíma Božie slovo, keď prepotíme nejednu košeľu v úsilí o kresťanský život, zakusujeme niečo veľké: nikdy nie sme sami, sme členmi rodiny bratov a sestier, ktorí prechádzajú tou istou cestou, sme súčasťou Cirkvi. Títo chlapci a dievčatá neboli sami, ale spolu prešli kus cesty a vybudovali Cirkev, spoločnými silami uskutočnili to, čo urobil sv. František: budoval, opravil Cirkev. Pýtam sa vás: Chcete budovať Cirkev? (odpoveď mladých: „Áno!“) Rozhýbete sa k tomu? („Áno!“) A zajtra zabudnete na toto „áno“, ktoré ste dnes dali? („Nie!“) To sa mi páči! Sme súčasťou Cirkvi, ba čo viac, stávame sa budovateľmi Cirkvi a aktérmi dejín. Chlapci a dievčatá, prosím vás: nezaraďte sa na chvost dejín. Buďte protagonistami. Hrajte do útoku! Prihrávajte dopredu, budujte lepší svet, svet bratov, svet spravodlivosti, lásky, pokoja, bratstva, solidárnosti. Vždy hrajte do útoku!

Svätý Peter nám hovorí, že sme živé kamene, ktoré vytvárajú duchovnú stavbu (porov. 1Pt 2,5). A keď pozeráme na túto scénu, vidíme, že má tvar chrámu, postaveného zo živých kameňov. V Ježišovej Cirkvi sme my živými kameňmi a Ježiš nás žiada, aby sme budovali jeho Cirkev, každý z nás je jedným živým kameňom, je kúskom stavby, a keď príde dážď, ak chýba tento kúsok, tvoria sa priesaky a voda preniká do domu. A nestavajme iba malú kaplnku, ktorá pojme len hŕstku ľudí. Ježiš nás žiada, aby jeho živá Cirkev bola taká veľká, že bude môcť pojať celé ľudstvo, že bude domovom pre všetkých! Hovorí mne, tebe, každému: „Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov.“ Dnes mu odpovedzme: Áno, Pane, aj ja chcem byť živým kameňom; spoločne chceme budovať Ježišovu Cirkev! Chcem ísť a byť budovateľom Kristovej Cirkvi! Máte chuť to zopakovať? Chcem ísť a byť budovateľom Kristovej Cirkvi! Teraz uvidíme... (mladí opakujú) Potom si musíte zapamätať, že ste to povedali spoločne.

Tvoje srdce, srdce mladé, chce budovať lepší svet. Pozorne sledujem správy zo sveta a vidím, že mnoho mladých v mnohých častiach sveta vyšlo do ulíc, aby vyjadrili túžbu po spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti. Mladí v uliciach. Sú to mladí, ktorí chcú byť protagonistami zmeny. Prosím vás, nenechajte, aby protagonistami zmeny boli iní. Vy ste tí, čo majú budúcnosť! Vy... Cez vás vstupuje do sveta budúcnosť. Vás žiadam aj o to, aby ste boli protagonistami tejto premeny. Ďalej víťazte na apatiou, ponúkajúc kresťanskú odpoveď na sociálne a politické nepokoje, ktoré sa prejavujú vo viacerých častiach sveta. Žiadam vás, aby ste boli budovateľmi sveta, vložili sa do práce za lepší svet. Drahí mladí, prosím vás, nesledujte život „z balkóna“, vstúpte doň! Ježiš nezostal na balkóne, vstúpil doprostred. Nesledujte život „z balkóna“, vstúpte doprostred neho tak, ako to urobil Ježiš.

Zostáva však jedna otázka: odkiaľ začať? Koho požiadame, aby to začal? Odkiaľ začneme? Raz sa pýtali Matky Terezy z Kalkaty, čo by sa malo zmeniť v Cirkvi, a ak chceme začať, tak od ktorej steny? Odkiaľ treba začať? – pýtali sa jej. Od teba a odo mňa! – odpovedala. Mala odhodlanie, táto žena! Vedela odkiaľ začať. Aj ja si dnes vypožičiavam toto slovo od Matky Terezy a hovorím ti: Začíname? Odkiaľ? Od teba a odo mňa! Každý nech sa ešte raz v tichu opýta sám seba: ak musím začať od seba, odkiaľ začnem? Každý nech otvorí svoje srdce, aby mu Ježiš povedal, odkiaľ začať.

Drahí priatelia, nezabudnite: Ste poľom viery! Ste Kristovi atléti! Ste budovateľmi krajšej Cirkvi a lepšieho sveta. Pozdvihnime zrak k Panne Márii. Ona nám pomáha nasledovať Ježiša, dáva nám príklad svojím ‚áno‘ Bohu: «Hľa, služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). Povedzme to aj my Bohu, spolu s Máriou: Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Nech sa tak stane!



(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ, Jozef Bartkovjak SJ)