František politikom: „Buď vsadíme na dialóg, alebo všetci prehráme“
Prinášame plný text príhovoru pápeža Františka na stretnutí s diplomatmi
a čelnými predstaviteľmi politického, kultúrneho, akademického, ekonomického a náboženského
života Brazílie, ktorý predniesol v 27. júla 2013 v Mestskom divadle v Riu de Janeiro.
Excelencie,
dámy a páni! Dobrý deň! Ďakujem Bohu za príležitosť stretnúť tak kvalifikované
zastúpenie predstaviteľov politickej, diplomatickej, kultúrnej a náboženskej, akademickej
i podnikateľskej sféry tejto nesmiernej Brazílie. Všetkých srdečne zdravím a vyjadrujem
vám svoju vďačnosť.
Chcel by som k vám hovoriť vo vašom krásnom portugalskom
jazyku, ale aby som mohol lepšie vyjadriť to, čo mám na srdci, dám prednosť španielčine.
Prosím vás o láskavosť a prepáčenie! (potlesk)
Všetkých vás srdečne
zdravím a vyjadrujem vám svoje uznanie. Ďakujem Don Oranimu a pánovi Walmyrovi Júniorovi
za ich milé slová privítania, za predstavenie a za svedectvo. Vidím vo vás pamäť a
nádej: pamäť cesty a svedomia vašej vlasti, a nádej, že táto vlasť, otvorená svetlu,
ktoré vyžaruje z evanjelia, bude sa môcť naďalej rozvíjať v plnom rešpektovaní etických
princípov, založených na transcendentnej dôstojnosti osoby.
Pamäť minulosti
a utópia smerom do budúcnosti sa stretávajú v prítomnosti, ktorá nie je akousi príležitosťou
bez histórie a bez prísľubu, ale momentom v čase, výzvou zozbierať múdrosť a vedieť
ju premietnuť do budúcnosti.
Tí, ktorí majú v národe úlohu zodpovednosti,
sú povolaní čeliť budúcnosti „s pokojným pohľadom toho, kto vie vidieť pravdu“, ako
hovorieval brazílsky mysliteľ Alceu Amoroso Lima (Il nostro tempo, in: La
vita soprannaturale e il mondo moderno, Rio de Janeiro 1956, s. 106).
Chcel
by som sa s vami podeliť s troma aspektmi tohto pokojného, jasného a múdreho pohľadu:
prvým je originalita kultúrnej tradície; druhým solidárna zodpovednosť pre vytváranie
budúcnosti; a tretím konštruktívny dialóg, pre zvládnutie prítomnosti.
1. Predovšetkým
je spravodlivé doceniť dynamickú originalitu, ktorá charakterizuje brazílsku kultúru,
s jej mimoriadnou schopnosťou sceliť rôzne prvky. Spoločné cítenie ľudu, základy jeho
zmýšľania a jeho tvorivosti, základné princípy jeho života, kritériá úsudku podľa
priorít, noriem činnosti, toto všetko sa zakladá, spája dohromady a rastie v celistvom
pohľade na ľudskú osobu.
Tento pohľad na človeka a na život, tak ako je vlastný
brazílskemu ľudu, čerpal aj z miazgy evanjelia: vieru v Ježiša Krista, v Božiu lásku
a bratstvo s blížnym. Bohatstvo tejto miazgy môže zúrodniť kultúrny proces, ktorý
je verný brazílskej identite a zároveň proces budovania lepšej budúcnosti pre všetkých.
Proces,
ktorý napomáha rast integrálnej humanizácie a kultúry stretnutia a vzťahu, to je kresťanský
spôsob podpory spoločného dobra, radosti zo života. A tu sa zbiehajú viera a rozum,
náboženská dimenzia a rôzne aspekty ľudskej kultúry: umenie, veda, práca, literatúra...
Kresťanstvo spája transcendenciu s vtelením; je schopné stále revitalizovať myslenie
a život zoči-voči hrozbe frustrácie a skepsy, ktoré môžu napadnúť srdce a šíriť sa
po uliciach.
2. Druhým prvkom, ktorého sa chcem dotknúť, je spoločenská zodpovednosť.
Táto si vyžaduje istý druh kultúrnej paradigmy a následne aj istý druh politiky. Sme
zodpovední za prípravu nových generácií, pomáhať im byť zdatnými v ekonomike a politike
a pevnými v etických hodnotách. Budúcnosť dnes kladie úlohu rehabilitovať politiku,
rehabilitovať politiku, ktorá je jednou z najvyšších foriem lásky. Budúcnosť od nás
vyžaduje humanistickú víziu ekonómie, a takú politiku, ktorá bude vždy viac a lepšie
zabezpečovať účasť ľudí, bude sa vyhýbať elitárstvu a vykorení chudobu. Aby nikomu
nechýbalo, čo potrebuje, a aby bola pre všetkých zabezpečená dôstojnosť, bratstvo
a solidarita: toto je navrhovaná cesta. Už v časoch proroka Amosa bolo veľmi časté
Božie napomenutie: «Poctivca predali za peniaz a bedára za pár topánok. V prachu zeme
šliapu po hlave maličkých a krivia cestu utlačených» (Am 2,6-7). Volania, požadujúce
spravodlivosť, neustávajú ani dnes.
Kto má úlohu lídra, dovoľte mi to
povedať, ten, koho život pomazal za lídra, musí mať konkrétne ciele a musí hľadať
špecifické prostriedky na ich dosiahnutie. Ale, môže tiež existovať nebezpečenstvo
dezilúzie, zatrpknutia, ľahostajnosti, keď sa očakávania nenaplnia. Tu chcem poukázať
na dynamická čnosť nádeje, ktorá nás pohýna ísť vždy ďalej, vynaložiť všetky sily
a schopnosti v prospech osôb, pre ktoré pracujeme, prijať výsledky a vytvárať podmienky
pre nachádzanie nových ciest, obetovať sa, aj keď nevidíme plody, a udržiavať nádej
vždy živú, s tou vytrvalosťou a odvahou, ktoré pramenia z akceptácie vlastného povolania
lídra a vedúceho.
Vodcovstvu prislúcha úloha zvoliť najsprávnejšiu z možností,
po ich zvážení, na základe vlastnej zodpovednosti a v záujme spoločného dobra. Táto
cesta vedie ku koreňu zla v spoločnosti, aby bolo premožené s odvahou statočného
a slobodného konania. Našou zodpovednosťou, hoci je vždy limitovaná, je porozumieť
celkovej realite, pozorovať, zvažovať, hodnotiť, aby sme robili rozhodnutia v prítomnosti
a mali zároveň rozšírený pohľad smerom k budúcnosti a uvažovali nad dôsledkami rozhodnutí.
Kto koná zodpovedne, dáva vlastné konanie do vzťahu k právam ostatných a k Božiemu
súdu. Tento etický zmysel sa zdá dnes ako bezprecedentná dejinná výzva. Musíme ho
hľadať, musíme ho vniesť do samotnej spoločnosti. Okrem vedeckej a technickej racionálnosti
sa v aktuálnej situácii vyžaduje morálny záväzok s hlbokou solidárnou sociálnou zodpovednosťou.
3.
Aby som toto uvažovanie dotiahol do konca, okrem integrálneho humanizmu, ktorý rešpektuje
originálnu kultúru a spoločenskej zodpovednosti, považujem za zásadne dôležitý pre
zvládnutie prítomnosti konštruktívny dialóg. Okrem egoistickej ľahostajnosti či násilného
protestu je aj alternatíva, ktorá je vždy možná: dialóg. Dialóg medzi generáciami,
dialóg uprostred ľudu, pretože všetci sme ľud, schopnosť dávať a prijímať, pričom
zostávame otvorení voči pravde. Krajina rastie, keď konštruktívnym spôsobom vedú
dialóg rozličné zložky jej kultúry: kultúra ľudová, akademická, mládežnícka, umelecká,
technická, kultúra ekonomická, kultúra rodiny a kultúra médií; keď sú v dialógu. Bez
zásadného príspevku morálnych energií si nemožno predstaviť budúcnosť spoločnosti
v takej demokracii, ktorá zostáva uzavretá v čírej logike alebo len v rovnováhe zastúpenia
osobných záujmov. Za kľúčový v tomto dialógu považujem tiež príspevok veľkých náboženských
tradícií, ktoré zastávajú plodnú úlohu kvasu spoločenského života a oživovania demokracie.
Priaznivú úlohu pre pokojné spolunažívanie medzi rôznymi náboženstvami zohráva laickosť
štátu, ktorý sa neidentifikuje so žiadnym z vierovyznaní, no rešpektuje a doceňuje
prítomnosť náboženského rozmeru v spoločnosti, pričom podporuje jeho veľmi konkrétne
vyjadrenia. (potlesk)
Keď ma lídri z rôznych sektorov žiadajú o radu,
moja odpoveď je vždy tá istá: dialóg, dialóg, dialóg. Jediný spôsob pre rast osoby,
rodiny, spoločnosti, jediný spôsob pre napredovanie života národov, je kultúra stretnutia,
kultúra, v ktorej všetci majú čosi dobré, čo môžu dať, a všetci môžu aj niečo dobré
prijať na výmenu. Druhý má vždy čosi, čo mi môže dať, ak sa viem priblížiť k nemu
s otvoreným a ochotným postojom, bez predsudkov. Tento otvorený a ochotný postoj bez
predsudkov by som definoval ako spoločenskú pokoru, ktorá uprednostňuje dialóg. (potlesk)
Iba
tak môže rásť dobré porozumenie medzi kultúrami a náboženstvami, ich vzájomná úcta,
bez lacných predsudkov a v atmosfére rešpektovania práv každého z nich. Dnes buď vsadíme
na dialóg, buď vsadíme na kultúru stretnutia, alebo všetci prehráme, všetci
prehráme. Týmto smerom vedie cesta, ktorá prináša ovocie. (potlesk)
Excelencie,
dámy a páni! Ďakujem vám za pozornosť. Prijmite tieto slová ako vyjadrenie mojej pozornosti
pastiera Cirkvi a mojej úcty a náklonnosti, ktorú prechovávam k brazílskemu ľudu.
Bratstvo medzi ľuďmi a spolupráca na budovaní spravodlivejšej spoločnosti nie je fantazijným
snom, ale výsledkom zosúladeného úsilia všetkých pre spoločné dobro. Povzbudzujem
vás v tomto vašom angažovaní sa za spoločné dobro, ktoré si od všetkých vyžaduje múdrosť,
rozvážnosť a veľkodušnosť. Zverujem vás Nebeskému Otcovi a prosím ho, na príhovor
Našej Panej z Aparecídy, aby plne zahrnul svojimi darmi každého z prítomných, vaše
rodiny a ľudské i pracovné spoločenstvá, a zo srdca prosím Boha, aby vám žehnal. Ďakujem.
(potlesk)
(Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ďakuje
za odbornú spoluprácu na preklade Rastislavovi Hamráčkovi SDB)