Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 17. nedeľu v
cezročnom období: Boh každú modlitbu vyslyší
Pamätám si, ako sa noviny pred časom smiali, keď sa r. 1991 rozpútal konflikt v Perzskom zálive medzi USA, ktoré stáli na strane Kuwaitu, a Irakom, a keď sa konali pobožnosti na oboch stranách za víťazstvo. Novinári si vtedy kládli otázku: Koho Boh vyslyší? Aj jedni aj druhí sa modlili k tomu istému Bohu za víťazstvo a pritom stáli proti sebe. „Boh to bude mať ťažké!“ smiali sa.To isté sa stalo aj v prípade konfliktu na Balkáne v bývalej Juhoslávii v tom istom čase: Aj katolíci aj pravoslávni aj mohamedáni sa modlili k tomu istému Bohu o víťazstvo. Koho Boh vyslyší? Táto otázka nie je od veci. V nedeľnom evanjeliu máme predsa záruku, že každá modlitba, ak bude vytrvalá, bude vyslyšaná. Vytrvalosť a trpezlivosť v modlitbe sa zdajú byť jedinou podmienkou pre vypočutie modlitby, ktorú Ježiš uvádza. Ktorú modlitbu teda Pán vypočuje, keď tieto modlitby sú také rozdielne, ba dokonca stojace proti sebe?

Pozrime sa teda na to, ako to Ježiš myslel. Zdá sa, že táto otázka je pre každého z nás veľmi dôležitá, pretože aj mnohí z nás sa modlíme k Bohu za určité veci, niekedy menej významné, avšak inokedy naozaj významné a vážne, ba sú chvíle, keď prežívame doslova agóniu nad svojim problémom a v modlitbe prosíme za jeho vyriešenie. A predsa vieme, že aj napriek tejto našej agónii a pocitu naliehavosti v modlitbe Boh našu modlitbu často nevyslyšal tak, ako sme si to želali. Počuje teda naše Boh modlitby alebo nie? Vypočúva ich alebo nie? Je nedeľné evanjelium pravdivé alebo nie? Mnohé naše skúsenosti by mohli hovoriť o tom, ako nie je pravdivé. Máte deti matky chorej na rakovinu, ktoré sa pri jej posteli naliehavo modlia za jej uzdravenie a ona predsa zomrie. Máte rodinu, ktorá sa modlí za oslobodenie svojho otca od alkoholizmu a oslobodenie nepríde, namiesto toho ich otec všetkých týra a zneužíva naďalej. Príkladov, ako sú tieto je neúrekom. Ako teda je s touto istotou, že každá modlitba bude vypočutá?

Už niekoľko nedieľ si hovoríme o tom, že evanjeliá tohto leta, ktoré pochádzajú z pera sv. Lukáša, ako keby nás sprevádzali v našej škole učeníctva Ježiša Krista. Ani evanjelium nasledujúcej nedele nie je výnimkou. Byť učeníkom Ježišovým znamená byť ako on. Evanjelium sa začína tým, ako sa Ježiš vrátil z ústrania, kde sa modlil a ako ho jeho učeníci poprosili o to, aby ich naučil modliť sa. Bola to čudná prosba, zvlášť keď si uvedomíme, že predsa Židia pokladali modlitbu za centrum nielen svojho osobného náboženského života, ale aj života verejno-spoločenského. Židia sa teda vedeli modliť a keďže učeníci Ježišovi boli Židia, iste sa aj oni vedeli modliť. Prečo teda táto prosba? Učeníci zrejme postrehli na Ježišovi, že vždy keď sa vracal od modlitby bol iný. Pravdepodobne z neho sálal pokoj, radosť, sila a odvaha k svedectvu a k životu. Toto muselo byť niečo, čo nebolo v ich životoch zrejmé alebo bežné. Videli tu jasný rozdiel medzi sebou, svojimi životmi a medzi Ježišom. Ježiš človekom, ktorý v sebe nosil vyrovnanosť aj napriek ťažkostiam a problémom života, a ktorý túto vyrovnanosť prenášal aj na iných, a to tak, že ten druhý, pokiaľ nebol výslovne v moci zla, sa cítil v jeho prítomnosti dobre. Navyše Ježišovi učeníci videli, že mal schopnosť zvládavať situácie svojho každodenného života s neobyčajnou ľahkosťou a pokojom. Nevyvolával napätia a nepriateľstvá medzi ľuďmi, ale naopak - hoci pevne, predsa však láskavo - ich povzbudzoval k rastu. A toto všetko chceli vlastniť aj oni. Nechceli prosiť v modlitbe o hodne peňazí, alebo o vyzdravenie z ťažkej choroby. Možno aj o to. Avšak v prvom rade im išlo o tú podmanivosť osobnosti, ktorú Ježiš vlastnil, a ktorú on tak veľmi zo seba vyžaroval.

A Ježiš ich uisťuje, že takáto modlitba bude vždy vypočutá. Ba, že dostanú dokonca viac, než bolo to, o čo prosili. Všimnime si, čo presne Ježiš v evanjeliu hovorí: „Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!” Podľa týchto slov Boh nie je zlomyseľný. Nedá človeku namiesto ryby, ktorú prosí hada, ani namiesto vajca škorpióna. Horšiu vec nám teda nedá. No je možné, že nám nedá ani presne to, o čo prosíme, teda že nám nedá ani rybu alebo vajce, o ktoré sme ho prosili. Podľa Ježiša jestvuje aj lepšia vec, ako ryba či vajce, ktorá je pre náš život omnoho užitočnejšia a ktorú potrebujeme ďaleko viac ako obrazne povedané rybu alebo vajce. Čo to je? Čo je lepšie než ryba alebo vajce? Ježiš hovorí, že to je Duch Svätý: „Či Boh odoprie svojho Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia?” hovorí Ježiš. Teda uistenie o vypočutí modlitby sa týka udelenia Ducha Svätého. Tí, ktorí sa modlia a prosia, je možné, že nedostanú presne to, čo prosili, dostanú však čosi omnoho lepšie: dostanú Ducha Svätého, ktorý ich bude viesť na ich ceste nasledovania Ježiša Krista. Pozoruhodné je tu tiež podobenstvo o priateľovi, ktorý sa zastavil u svojho priateľa s prosíkom na svojej ceste. Že to bolo na ceste, je poukaz na cestu nasledovania Ježiša Krista.

Čo to ale je dostať a mať Ducha Svätého? Je to vlastne svätosť, konverzia, obrátenie srdca. Je to schopnosť vedieť sa postaviť k výzvam života inak s pokojom, s odovzdanosťou a z perspektívy večnosti. Sestra Briege McKenna v jednej svojej prednáške pre kňazov hovorí, že Boh nikdy neodoprie, ba naopak vždy celkom iste a zaručene vypočuje jednu prosbu: prosbu o svätosť a o obrátenie (Briege McKenna, OSC and Kevin Scallon, CM, An Invitation to Spiritual Renewal, Krystal Cassettes, St Paul Books&Media, Boston, 1991).

Pýtame sa možno: Je toto to najdôležitejšie, čo potrebujeme? Nie sú naliehavejšie prosby na svete alebo v našom živote, ako je prosiť o osobnú svätosť? NIE. Nie sú.
Ak by tie rozvadené stránky vo vojnovom konflikte, ktoré sme spomínali v úvode prosili o Ducha Svätého, vedeli by si vyriešiť konflikt spravodlivo a bez násilia. Človek, ktorý má Ducha Svätého sa vie postaviť k veciam života, k veciam choroby, nedostatku, neúspechu a mnohých ďalších správne a vie sa pozerať na ne z tej správnej perspektívy: z perspektívy svojho učeníctva, z perspektívy ako ich zapojiť do misijnej činnosti, ktorú je ako učeník Ježiša Krista povinný vykonávať.

Pane Ježišu, nauč aj nás modliť sa, ako si naučil aj svojich učeníkov.