Pápež František obyvateľom favely: „Cirkev je s vami!“
Príhovor Svätého Otca Františka pri návšteve favely Varginha v Riu de Janeiro 25.
júla 2013 prinášame v plnom znení:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Je
krásne môcť byť tu s vami! Od začiatku plánovania návštevy v Brazílii bolo mojou túžbou
môcť navštíviť v tejto krajine každú štvrť. Tak rád by som zaklopal na každé jedny
dvere, zaželal „Dobrý deň!“, požiadal o pohár osviežujúcej vody, dal si „kávičku“,
porozprával sa ako s blízkymi priateľmi, načúval srdcu každého jedného človeka, rodičov,
detí, starých rodičov... No Brazília je tak nesmierne veľká! Nie je možné zaklopať
na každé dvere! Preto som sa rozhodol prísť sem a navštíviť vašu štvrť, ktorá dnes
zastupuje všetky štvrte Brazílie. Aké je to krásne byť prijatí s láskou, s veľkodušnosťou,
s radosťou! Stačí sa len pozrieť, ako ste vyzdobili vaše ulice; je to tiež prejav
náklonnosti, prameniaci z vášho srdca, zo srdca Brazílčanov, ktorí oslavujú! Veľmi
ďakujem každému z vás za nádherné prijatie! Ďakujem Mons. Oranimu Tempestovi a manželom
Ranglerovi a Joane za ich srdečné slová.
1. Od prvého momentu ako som sa len
dotkol brazílskej zeme a tiež tu uprostred nás, cítim sa byť prijatý. Je dôležité
vedieť prijať človeka. Je to omnoho krajšie než akákoľvek okrasa či dekorácia. Hovorím
to preto, lebo keď sme veľkodušní v prijímaní druhého človeka a vieme sa s ním o niečo
podeliť – o trochu jedla, o miesto v našom dome, o náš čas –, nielenže nezostaneme
ochudobnení, ale sami sa tým obohacujeme. Veľmi dobre viem, že ak je niekto hladný
a zaklope na vaše dvere, vy vždy nájdete spôsob, ako sa s jedlom podeliť. Ako hovorí
príslovie, vždy sa dá „doliať trocha vody do fazule“! A vy to robíte s láskou, čím
ukazujete, že pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v srdci!
A brazílsky
ľud, zvlášť tí najjednoduchší ľudia, môžu dať svetu cennú lekciu solidárnosti – slovo
tak často pozabudnuté alebo zamlčiavané, pretože sa ťažko počúva. Chcel by som apelovať
na tých, ktorí majú väčšie možnosti, na verejné autority a na všetkých ľudí dobrej
vôle, angažujúcich sa v oblasti spoločenskej spravodlivosti: neúnavne pracujte v záujme
spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta! Nikto nemôže zostať ľahostajný voči nerovnostiam,
ktoré stále existujú vo svete! Kiež by každý, podľa vlastných možností a vlastnej
zodpovednosti, dokázal ponúknuť svoj príspevok, aby sa urobil koniec toľkým nespravodlivostiam.
Nie kultúra egoizmu a individualizmu, často ovládajúca našu spoločnosť, nie tá buduje
a robí svet obývateľnejším, ale kultúra solidárnosti; kultúra, ktorá nevidí v druhom
človeku súpera alebo len číslo, ale brata. A my všetci sme bratia.
Chcem vysloviť
podporu úsiliu, ktoré brazílska spoločnosť vynakladá v záujme sceliť všetky časti
svojho tela, aj tie najviac trpiace a núdzne, prostredníctvom boja proti hladu a chudobe.
Nijaké úsilie o nastolenie pokoja nebude mať dlhé trvanie a nebude ani harmónie či
šťastia v takej spoločnosti, ktorá ignoruje, vysúva na okraj a zanecháva na periférii
niektorú svoju časť. Takáto spoločnosť jednoducho ochudobňuje samu seba, ba stráca
čosi, čo je pre ňu podstatné. Vždy pamätajme: len ak sme schopní sa podeliť, len vtedy
sa skutočne stávame bohatšími. Všetko, s čím sa podelíme, sa znásobuje! Mieru veľkosti
nejakej spoločnosti určuje to, akým spôsobom zaobchádza s tým najnúdznejším, ktorý
nemá nič okrem svojej chudoby!
2. Chcel by som vám tiež povedať, že Cirkev,
„advokátka spravodlivosti a obhajkyňa chudobných proti netolerovateľným sociálnym
a ekonomickým nerovnostiam, ktoré kričia do neba“ (Dokument z Aparecidy, 395),
túži ponúknuť svoju spoluprácu každej iniciatíve, ktorá môže znamenať pravý rozvoj
každého človeka a celého človeka. Drahí priatelia, je určite nevyhnutné poskytnúť
chlieb hladnému. Je to akt spravodlivosti. No jestvuje i hlad, ktorý je hlbší, hlad
po šťastí, ktorý dokáže utíšiť iba Boh. Nemožno hovoriť o skutočnom napomáhaní spoločného
dobra, ani o pravom rozvoji človeka tam, keď sa ignorujú základné piliere, na ktorých
spočíva krajina, jej nemateriálne dobrá: život, ktorý je Božím darom, hodnotou,
ktorú treba ochraňovať a vždy presadzovať; rodina, základ spolunažívania a
prostriedok proti spoločenskému rozvratu; integrálne vzdelávanie, ktoré sa
neobmedzuje len na jednoduchý prenos informácií, zameraný na zisk; zdravie,
ktoré sa má usilovať o celkové blaho osoby, vrátane duchovného rozmeru, podstatného
pre duševnú rovnováhu človeka a pre zdravé spolunažívanie; bezpečie, v tom
presvedčení, že nad násilím možno zvíťaziť iba ak sa začne od premeny ľudského srdca.
3.
Ešte by som chcel povedať poslednú vec. Tu, ako v celej Brazílii, je mnoho mladých
ľudí. Vy, drahá mládež, ste zvlášť citliví na bezprávie, no často ste znechutení z
faktov, ktoré svedčia o korupcii, z ľudí, ktorí miesto toho, aby sa snažili o spoločné
dobro, hľadajú len svoje vlastné záujmy. Tiež vám a všetkým opakujem: nedajte sa nikdy
odradiť, nestrácajte dôveru, nedovoľte, aby nádej zhasla. Realita sa môže zmeniť,
človek sa môže zmeniť. Snažte sa vy ako prví prinášať dobro, neprivykajte si na zlo,
ale na jeho premáhanie. Cirkev vás sprevádza, prinášajúc vám vzácne dobro viery, Ježiša
Krista, ktorý „prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).
Dnes
všetkým vám, osobitne obyvateľom tejto štvrte Varginha, hovorím: Nie ste sami, Cirkev
je s vami. Pápež je s vami! Každého z vás nesiem vo svojom srdci, spolu s úmyslami,
ktoré máte hlboko v duši: poďakovania za radosti, prosby o pomoc v ťažkostiach, túžbu
po úteche v momentoch bolesti a trápenia. Všetko zverujem do príhovoru Našej Panej
z Aparecidy, Matky všetkých chudobných Brazílie, a s veľkou láskou vám udeľujem moje
požehnanie.
(Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ďakuje za odbornú
spoluprácu na preklade Martine Korytiakovej)