Zamyslenie na 16. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil P. Milan Bubák SVD a nesie názov Slúžiť, ale bez hnevu

Jednou zo základných vlastností Kristovho učeníka je záujem o druhého a schopnosť tomuto druhému, keď to potrebuje, poslúžiť. Príkladom toho bolo minulú nedeľu podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Zatiaľ čo kňaz a levíta sa o človeka v núdzi nezaujímali, a teda mu ani nepomohli, Samaritán sa, naopak, o neho zaujímal a aj mu pomohol.
Samaritán sa tak – so svojou schopnosťou postarať sa o človeka v núdzi – stal pre nás modelom správneho Kristovho učeníka. Aj my sa máme, tak ako on, navzájom o seba zaujímať a vzájomne si pomáhať a posluhovať. A však všetko s mierou, pretože schopnosť zaujímania sa a pomáhania inému človeku má aj svoju odvrátenú stránku. Tak ako nestarať sa o nikoho, najmä o tých, ktorí sú v núdzi, je neresťou, aj opačný extrém je neresťou: totiž starať sa o niekoho až príliš. Sú totiž dve veci, ktoré si mnohí z nás pletieme: starostlivosť o iných a ovládanie iných. Medzi týmito dvomi vecami je veľmi jemná – často nepostrehnuteľná alebo veľmi ťažko postrehnuteľná – hranica. Nie každá starostlivosť o iného človeka je prejavom kresťanskej lásky, čo akokoľvek by sme si to nahovárali. Opravdivá starostlivosť o iného človeka má dve základné vlastnosti: je bez hnevu a tomu druhému dáva slobodu našu starostlivosť prijať alebo ju odmietnuť. Ak tam tieto dve vlastnosti nie sú, potom motívom takejto starostlivosti nie je láska, ale snaha o ovládanie a vlastnenie toho druhého, a tak vlastne služba nie druhému, ale sebe samému.
A presne o tomto je nedeľné evanjelium. Ježiš prišiel aj so svojimi učeníkmi na návštevu do domu Marty a Márie. Marta sa rozhodla pripraviť im pohostenie. Nikto ju o to nežiadal, rozhodla sa pre to sama a slobodne. Jej sestra Mária sa však k nej nepridala, namiesto toho sa pridala k hosťom, ktorí sa usadili v záhrade. Veď prečo nie, sestry si takto rozdelili roly: Marta im pripravovala pohostenie v kuchyni a Mária sa im venovala v záhrade. Nakoniec i to musel niekto urobiť. Všetko by sa bolo vyvíjalo idylicky, keby Marta zrazu nebola vybuchla od hnevu a nezaútočila nielen na Máriu, ale aj na samého Ježiša: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Musel to byť šok, nielen pre jej sestru, ale i pre všetkých prítomných.

Čo sa vlastne stalo? Prečo Marta vybuchla v hneve? Príčinou boli skryté motívy jej starostlivosti. Nikto ju o jej službu nežiadal. Keď sa ponúkla, že im pripraví pohostenie, možno si povedala: „Sadnú si tu ku mne, budú ma pozorovať, ako sa zvŕtam pri šporáku a budú ma obdivovať!“ No nič takého sa nestalo. Namiesto toho sa pobrali do záhrady, aby sa tam venovali svojmu programu. A navyše pridala sa k nim i jej sestra. A ona ostala v kuchyni sama. Sama, samučká, bez spoločníkov a obdivu. Ako tak o tom uvažovala, začal narastať v jej vnútri hnev. A ona mu nechala voľný priechod až už išlo od neho roztrhnúť. A tak vyletela z kuchyne von a svoj hnev vyventilovala naplno na tých, ktorí mali byť predmetom jej záujmu, jej starostlivosti a lásky. Keby jej iniciatíva bola bez skrytej agendy, motivovaná iba láskou, k hnevu by nebolo prišlo.
Marta sa tak stala pre celé generácie postavou, na ktorej môžeme študovať fenomén, ktorý odborná literatúra nazýva termínom spoluzávislosť. Tento termín si netreba mýliť so vzájomnou závislosťou. Vzájomnú závislosť potrebujeme, pretože nikto si nevystačí sám. Spoluzávislosť je však duchovná choroba vzťahu, kde sa na seba navzájom naviažu dvaja alebo viacerí jedinci ako paraziti a navzájom sa, obrazne povedané, požierajú; nikto z nich nerastie. Spoluzávislosť funguje podľa trojuholníka, kde troma vrcholmi sú tri role takto postihnutej osoby, a to: pomáhač, obeť a prenasledovateľ. Človek najprv pomáha; keď jeho pomoc nie je opätovaná alebo nedostáva z nej to, čo očakával, začne sa cítiť obeťou, ktorú ten druhý iba zneužíva. Tu začne narastať hnev, ktorý potom prerastie do prenasledovania toho druhého. Tento trojuholník pekne vidíme na správaní sa Marty. Najprv Ježišovi a jeho učeníkom chcela poslúžiť. Keďže to nešlo podľa jej očakávaní, začala sa cítiť obeťou. A odtiaľ bol už len krok k útoku a k prenasledovaniu.

Tento problém sa nachádza v mnohých našich domácnostiach, kláštoroch a rôznych spoločenstvách. Aj keď je naň náchylný takmer každý, treba povedať, že vo väčšine naň trpia ženy: hlavne manželky a matky dysfunkčných manželov a detí. Odborníci tvrdia, že takmer každá manželka alkoholika, alebo inak závislého človeka, trpí na spoluzávislosť. A že hoci ju problém jej manžela trápi, je to ona, ktorá tento jeho problém živí. A ak by sa on aj rozhodol ísť na liečenie, bude to ona, ktorá ho – nechtiac – privedie spať do alkoholizmu. Prečo? Preto, lebo hoci na jednej strane trpí, na strane druhej starať sa o alkoholika je jej identitou. Ona sa s touto rolou tak stotožnila, že v nej našla svoju realizáciu. Keby jej manžel nebol už alkoholikom, nevedela by, kto vlastne je. A tak, aj keď sa na neho rozčúli a zaprisahá sa mu, že ona mu slúžiť už nebude, predsa ju to omrzí a znova sa stane pomáhačkou, a potom znova obeťou, a prenasledovateľkou... A
trojuholník sa točí a točí. Koľký už raz?
Aké je tu riešenie? Presne také, aké dal Ježiš v evanjeliu Marte: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.” Inými slovami: „Marta, nikto ťa nenútil, aby si nám pripravovala jedlo. Ak si sa pre to rozhodla sama, vážime si to. A však, prosím ťa, druhý raz, keď tak urobíš, sadni si ako Mária k modlitbe alebo uvažovaniu, kde si už vopred zvážiš všetky dôsledky svojho rozhodnutia, napr. to, že budeš v kuchyni sama, alebo že nám nebude chutiť, alebo že nie všetci ti poďakujú... Tvoja služba musí byť v slobode a bez hnevu. Ak nie, potom nám radšej neposluhuj.“
A toto je riešenie aj pre nás, ktorí trpíme na podobný problém. Ak to má byť s hnevom, potom radšej neposluhovať. Iní o takú službu aj tak nestoja. Čo ale v situáciách, v ktorých nemáme na výber? Niekedy totiž nemáme inú možnosť, ako sa o ľudí starať: napríklad o zostarnutého rodiča, ktorý postupne stráca na silách a slabne na mysli, alebo o alkoholického manželského partnera, ktorému už niet pomoci, alebo o hendikepované dieťa. Toto všetko budú situácie, v ktorých nebudeme mať inú možnosť, ako sa o takto postihnutých ľudí postarať. No naša starostlivosť musí byť zrelá: musí byť preniknutá opravdivou a nezištnou láskou. A k tejto prichádzame len vtedy, keď v sebe samých Martu spojíme s Máriou.
Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.