Z utorkovej homílie pápeža: Musíme byť silní v slabosti a utiecť od hriechu bez nostalgie
Kresťan je povolaný byť odvážny vo svojej vlastnej slabosti, povedal pápež František
v homílii rannej svätej omše v utorok 2. júla 2013. V Dome sv. Marty ju s ním koncelebrovali
kardinál Manuel Monteiro de Castro a Mons. Beniamino Stella a zúčastnili sa na nej
kňazi a zamestnanci tribunálu Apoštolskej penitenciárie a tiež skupina z Pápežskej
cirkevnej akadémie. Svätý Otec poznamenal, že neraz musíme uznať, že sme slabí, a
teda musíme utiecť bez nostalgie za hriechom, bez obzerania sa dozadu.
Postupovať
pomaly, obzerať sa, mať strach obrátiť sa na Pána, spoľahnúť sa na milosť Ducha Svätého
– z týchto obrazov dnešných čítaní vyšiel pápež František vo svojej homílii. Pozastavil
sa pri štyroch „možných postojoch v konfliktných, ťažkých situáciách“. Prvým je prístup
„váhavosti“ Lota. On bol rozhodnutý opustiť mesto pred tým, než bude zničené, ale
robí to váhavo, pomaly. Anjel mu povie, aby utiekol, ale je neschopný odpútať sa od
zla a hriechu. Aj my chceme ísť, sme rozhodnutí, ale je tu niečo, čo nás ťahá späť.
Tak ako Lot, ktorý začne s anjelom vyjednávať.
„Je ťažkédištancovať sa odhriešnejsituácie. Je
to ťažké! Ajv pokušeníjeto podobne ťažké! AleBožíhlasnám hovorí: uniknúť!Tunemôžeš zápasiť, pretože ťa zabije oheň,
síra. Unikni!Sv.TeréziaodDieťaťaJežišanásučí,
ženiekedyvniektorýchpokušeniach
je jedinýmriešením útekanemáme
sahanbiť zutekať; uznať, žesmeslabíamusímeutiecť.
Našiľudiavichjednoduchej
múdrostihovoriatrochu ironicky: Vojak,
ktorý uteká z boja, neunikne ďalšiemu. Utekaj, aby si napredovalpocesteJežišaKrista.“
Anjel
potom Lotovi hovorí, aby sa „neobzeral späť“, aby utekal a pozeral dopredu. Toto je
rada ako zvíťaziť nad nostalgiou hriechu. Myslime na Boží ľud na púšti, poznamenal
Svätý Otec: „Mali všetko, prísľub, všetko.“ Napriek tomu „mali nostalgiu za cibuľou
v Egypte“, a pre túto nostalgiu „zabudli, že cibuľu jedli zo stola otroctva“. Mali
nostalgickú „túžbu vrátiť sa, vrátiť sa“. A anjelova rada, povedal pápež, „je múdra:
Neobzeraj sa! Len choď.“ Nemôžeme konať ako Lotova žena, musíme „sa zbaviť každej
nostalgie, pretože existuje aj pokušenie zvedavosti“.
„Utiecť pred hriechombeznostalgie. Zvedavosťnepomôže,
uškodí! Ale ako sa to dá vtomtohriešnomsvete? Ale ako to bude s týmtohriechom? Chcelby somvedieť...Nie,nie!Zvedavosťtiuškodí!
Utečaneobzeraj sa! Smeslabí,
všetci, amusíme sa brániť.
Tretiasituácia jenalodi:
je to strach. Keď sa more rozbúrilo, loď
bola zaliatavlnami. ‚Zachráň nás,
Pane, smestratení!‘ – hovoria.Strach! Ajtojepokušeniediabla: báťsa pohnúť dopreduna
Pánovej ceste.“
Existuje pokušenie, ktoré hovorí, že je
„lepšie zostať tu“, kde mám istotu. „Ale toto“ – varoval Svätý Otec – „je Egypt otroctva!“
Mám „strach z kroku vpred. Obávam sa, kam ma povedie Pán.“ Strach však „nie je dobrý
radca“. Ježiš toľkokrát povedal: ‚Nebojte sa.‘ Strach nám nepomôže. Štvrtý postoj,
povedal napokon Svätý Otec, „je milosť Ducha Svätého“. Keď Ježiš utíšil nepokojné
more, učeníkov na lodi sa zmocnila bázeň. „Vždy zoči-voči hriechu, nostalgii, strachu“
– povedal Svätý Otec – sa musíme obrátiť na Pána:
„Hľadieť naPána,
kontemplovaťPána. Tonámdá krásne ohúrenie znového stretnutiasPánom. ‚Pane, mámtotopokušenie:
chcemzostaťvtejtosituáciihriechu; Pane, som zvedavý, chcempoznať
tietoveci, Pane,mám strach.‘ Aonipozreli naPána: ‚Zachráň
nás, Pane, smestratení!‘ Aprišiel ten úžas z novéhostretnutia
s Ježišom.Nebuďmenaivní, anivlažníkresťania, buďmestatoční.
Smeslabí, alemusímebyťodvážnivnašejslabosti.
Anašaodvahamusí byť toľkokrátvyjadrená únikomaneobzeraním sa dozadu,
aby sme neupadlidozlejnostalgie.
Nebojtesavždyhľadieť naPána!“ –jk-