Príhovor kardinála Jozefa Tomka: Ekonómia a politika v službe chudobných

V dňoch 17.-18.júna 2013 sa zišli v Severnom Írsku zástupcovia ôsmich štátov, známych ako „veľká osmička“, ktorej tohto roku predsedá Veľká Británia. Skladá sa z ekonomicky pokročilých krajín, ktoré sú: Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Rusko, Spojené štáty americké, Veľká Británia. Britský premiér David Cameron informoval dňa 5.júna o programe tejto schôdzky aj rímskeho pápeža Františka, ktorý mu obšírne odpovedal dňa 15.júna. Obidva listy sa dotýkajú základných otázok hospodárskeho života. Úradný podtitul tejto schôdzky je: „Stretnutie G8, ktoré sa vracia k prvým princípom“. Aj tón obidvoch listov sa nesie v línii podstatných cieľov ekonomického a politického života. Britský predseda vlády ako hlas „Osmičky“ a z druhej strany hlava Katolíckej cirkvi ako najvyššia mravná autorita si tak vymieňajú nielen informácie, ale aj názory o základnej otázke, ktorá hýbe našou spoločnosťou, ba dotýka sa aj koreňov dnešnej dlhodobej hospodárskej krízy a rastúcej chudoby. Práve táto ťažká situácia núti mnohých, aby si kládli hlbšiu otázku o zmysle života a činnosti človeka, ba aj ľudstva. Konkrétne názory význačného politika a pápežova hlbšia odpoveď sú preto veľmi aktuálne a rezonujú aj v rozhodnutiach G8. Vyžadujú si našu pozornosť a zamyslenie.

List britského premiéra pápežovi Františkovi z piateho júna 2013 nadväzuje na prísľuby, ktoré Benediktovi XVI. spravil David Cameron v septembri 2010, keď pápež odchádzal z Veľkej Británie. Sľúbil pokračovať aj v ťažších podmienkach v podpore pre rozvoj a v pomoci pre chudobných, so zvláštnym ohľadom na biednych. Prisľúbil, že jeho krajina zdvojnásobí úsilie o spoločné dobro.
Cameron prejavil pápežovi Františkovi ocenenie za to, že sa vyslovene postavil „za nutnosť narovnať globálne, celkové hospodárstvo, pomáhať chudobným a núdznym osobám, dať prácu ľuďom“. Ako predseda hospodárskej „Osmičky“ G8 chcel sa zamerať na tri prostriedky: spravodlivejšie dane, slobodnejší trh a väčšiu otvorenosť, po anglicky tri T: „trade, taxes, transparence“.

Cameron sľúbil napadnúť najmä daňové úniky do tak zvaných „daňových rajov“. Také špekulácie poškodzujú verejné hospodárstvo a spoločné dobro v pokročilých i zaostalých štátoch. Vidí dobrú cestu v tom, že daňové vrchnosti v jednotlivých krajinách sa budú navzájom informovať, aby sa zamedzili úniky. Prejavuje ochotu spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, aby niektoré spoločnosti a jednotlivci nemohli prevádzať svoje zisky do krajín s veľmi nízkymi daňami a znemožňovať tak vlastným krajinám starostlivosť o zdravotníctvo, o výchovu a vôbec o spoločné dobro.
Podľa premiéra Camerona aj slobodný trh pomôže chudobnejším štátom, aby dostali spravodlivejšie ceny za svoje suroviny a výrobky a neboli nútené núdzou a politickým tlakom predávať ich pod cenu. Navrhuje preto systém mnohostranného obchodovania a sľubuje politickú pomoc na rozvinutie hospodárskych a trhových stykov tak na rovine jednotlivých svetadielov ako aj medzi jednotlivými svetadielmi. Takú pomoc potrebuje najmä Afrika.

Štáty a vlády musia však zaistiť spravodlivú a otvorenú hru pri využívaní minerálneho bohatstva vo vývojových krajinách. Ako výslovne tvrdí, „veľmi často minerálne bohatstvo sa takým krajinám stáva viac zlorečením ako požehnaním pre nedostatok spravodlivosti a počestnosti, ktorý napomáha zločin a korupciu, konflikty, ziskuchtivosť a ambientálne škody.“ Cameron ocenil pápežovu výzvu za nezištnú solidárnosť a za návrat k etike, ktorá stavia ľudskú osobu do centra finančného a hospodárskeho sveta.

Pápež František odpovedal predsedovi G8 listom z 15.júna 2013. Jeho tvrdenia sa nesú v línii veľkých sociálnych dokumentov bývalých pápežov. Obsah listu dobre vystihuje výrazný nadpis vo vatikánskom denníku „L´Osservatore Romano“ zo 17.-18. júna 2013: „Hospodárstvo a politika v službe chudobných“. Hneď v prvom odseku pápež František prehlasuje: „Treba zaistiť, aby každá politická a hospodárska národná i medzinárodná činnosť mierila k človekovi. Tieto činnosti majú z jednej strany dovoliť čím väčší prejav osobnej i kolektívnej slobody a tvorivosti, a z druhej strany majú sa konať, vždy zodpovedne a v línii solidárnosti, so zvláštnym ohľadom na chudobnejších“. Pápež nadväzuje na tri hlavné témy programu G8 a poukazuje na ich hlbšie zameranie na človeka. Zdôrazňuje, že činnosť G8 sa musí nasmerovať na definitívne odstránenie hladu a na zaistenie stravy pre ľudstvo. Chváli starostlivosť o ženy a deti pred sexuálnym násilím najmä v situácii konfliktov a medzinárodných kríz, ktoré ani dnes nechýbajú, ako to vidíme na Blízkom východe a v Sýrii. Pápež František povzbudzuje medzinárodnú „Osmičku“ G8, aby priviedla konfliktné stránky k zelenému stolu a k hľadaniu pokojných riešení. Pri tom poznamenáva: „Mier vyžaduje prezieravú obetu niektorých nárokov a spoločné vybudovanie spravodlivejšieho a vyrovnanejšieho pokoja“.

Aj zachovávanie zákonov a zodpovednosť pri platení daní ako aj u vládnych činiteľov si znovu vyžaduje ohľad na etické korene problémov. Ako to prehlásil pápež Benedikt XVI., práve dnešná svetová kríza ukazuje, že etika nie je čosi vonkajšie v hospodárstve, ale je integrálnou a nevyhnutnou súčiastkou hospodárskeho systému a činnosti. Preto treba rešpektovať pravdu o človeku, ktorý nie je len nejaký hospodársky dodatok ani nejaká prekážka, ktorú možno odstrániť. Človek má svoju prirodzenosť a hodnotu, ktoré sa nedajú zúžiť na nejaké čisto hospodárske výpočty. „Preto starostlivosť o základné materiálne a duchovné dobro každého človeka je počiatočným bodom každého politického a hospodárskeho riešenia a je aj konečnou mierou jeho účinnosti a jeho etickej mravnosti.“ Inými slovami, ohľad na dobro človeka je vyššia hodnota ako hospodársky zisk.
Pápežove výroky sú jasné, odcitujem aspoň niektoré: “Účelom ekonomiky a politiky je služba ľuďom, začínajúc tými najslabšími a najchudobnejšími, kdekoľvek sa už nachádzajú, hoci by to bolo i materské lono...Každý človek musí mať možnosť uživiť rodinu, vychovať deti, chváliť Boha a rozvíjať svoje ľudské schopnosti. To je základná vec. Bez tejto vízie by celá ekonomická činnosť nemala zmysel“. Potom dodáva: „To však vyžaduje odvážnu zmenu postoja, ktorá by prisúdila správne miesto cieľu-teda človeku- a nástrojom-čiže ekonomike a politike. Peniaze a ďalšie politické a hospodárske nástroje musia slúžiť, a nie vládnuť. Kľúčom k dobrému globálnemu ekonomickému fungovaniu je práve nezištná a nezaujatá solidarita“.