Z piatkovej homílie pápeža: Kiežby sme boli trpezliví, bezúhonní a kráčali v prítomnosti Pána

Pán od nás chce, aby sme boli trpezliví, bezúhonní a kráčali vždy pre ním. Na toto upozornil pápež František počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty v piatok 28. júna. Zúčastnila sa na nej okrem iných skupina zamestnancov vatikánskeho zdravotníctva a hygieny. Svätý Otec v homílii zdôraznil, že Pán si vždy nájde svoj spôsob, ako a kedy zasiahne do našich životov, a to si vyžaduje trpezlivosť z našej strany.

Pán pomaly vstupuje do Abrahámovho života. Má 99 rokov, keď mu prisľúbi syna. Na rozdiel od toho okamžite vstúpi do života malomocného: Ježiš vypočuje jeho modlitbu, dotkne sa ho a je tu zázrak. Svätý Otec vyšiel teda z dnešného prvého čítania a evanjelia a pozastavil sa pri tom, ako Pán zostupuje, aby mal účasť na „našom živote, živote svojho ľudu“. Abrahám a malomocný. Pán neprichádza vždy rovnakým spôsobom, povedal pápež. Neexistuje nejaký protokol o pôsobení Boha v našom živote. „Raz to urobí tak, inokedy inak, ale vždy to urobí, vždy zasiahne.“ Vždy dôjde k stretnutiu medzi nami a Pánom, zdôraznil Svätý Otec.

„Pán si vždy nájde spôsob, aby mohol vstúpiť do našich životov. Mnohokrát to robí veľmi pomaly, takže sme v nebezpečenstve, že stratíme trpezlivosť: ‚Tak kedy, Pane?‘ A modlíme sa, modlíme..., ale jeho zásah do nášho života neprichádza. Inokedy, keď myslíme na to, čo nám Pán prisľúbil, je to také veľké, že sme trochu neveriaci, trochu skeptickí a ako Abrahám si zakrývame tvár, smejeme sa... V tomto prvom čítaní sa hovorí, že Abrahám si skryl tvár a smial sa... Trochu skepticky: «Vari sa môže storočnému narodiť syn? A deväťdesiatročná Sára porodí?»“

Rovnako pochybovala Sára, keď pri duboch Mamreho traja anjeli hovorili to isté Abrahámovi. „Koľkokrát, keď Pán neprichádza, neurobí zázrak, neurobí to, čo chceme, stávame sa netrpezlivými alebo skeptickými, poznamenal Svätý Otec.

„Ale neurobí to, skeptikom to nemôže urobiť. Pán má svoj čas. Aj s naším vzťahom k nemu má veľa trpezlivosti. Nielen my musíme mať trpezlivosť. On ju má, on čaká na nás! A bude čakať až do konca života! Spomeňme si na dobrého zločinca, až na konci, úplne na konci života spoznal Boha. Pán kráča s nami, ale veľakrát sa nedá spoznať, ako v prípade učeníkov z Emauz. Pán zasahuje do našich životov, to je isté, ale veľakrát ho nevidíme. Vyžaduje si to trpezlivosť. No Pán, kráčajúc povedľa nás, má tiež veľkú trpezlivosť s nami.“

Pápež sústredil pozornosť na „tajomstvo trpezlivosti Boha, ktorý kráčajúc s nami ide naším tempom“. Niekedy sa „veci v živote stanú temnými, je tma, prežívame ťažké chvíle a my chceme, aby zostúpil z kríža“. To je presne ten moment, povedal Svätý Otec, keď platí: „noc je najtemnejšia, keď je svitanie blízko. A vždy, keď schádzame z kríža, je to päť minút pred vyslobodením, v okamihu najväčšej netrpezlivosti“.

„Ježiš na kríži počul, že ho vyzývali: ‚Zostúp, zíď dolu. Poď!‘ Trpezlivosť až do konca! Preto, že má trpezlivosť s nami. On vždy zasahuje do nášho života, zaujíma sa o nás, ale svojím vlastným spôsobom, a vtedy, keď si myslí, že je to najlepšie. Len nám hovorí to, čo povedal Abrahámovi: «Kráčaj predo mnou a buď dokonalý», buď bezúhonný, to je to správne slovo. Kráčaj predo mnou a snaž sa byť bezúhonný. Takto kráčajme s Pánom a on zasiahne, ale musíme počkať, počkať na ten okamih. Prosme si od Pána milosť, aby sme vždy kráčali v jeho prítomnosti a snažili sa byť bezúhonní.“ –jk-