Pápež prijal delegáciu Konštantinopolského patriarchátu
Pravda uprostred tisícov rozporuplných názorov, nádej vo svete, ktorý jej má nedostatok,
pokoj na zemi, na ktorej je stále veľa nenávisti. O tomto sa vždy kresťania snažili
vydávať svedectvo a aké by to bolo nádherné, ak by hlas ohlasujúci toto všetko bol
jednotný. Takéto želanie vyslovil spontánnym spôsobom pápež František počas dnešného
stretnutia s členmi delegácie konštantínopolského patriarchu Bartolomeja I. vo Vatikáne
pri príležitosti zajtrajšej slávnosti sv. Petra a Pavla. Podľa Svätého Otca tieto
tradičné stretnutia na sviatky patrónov oboch cirkví, ktoré sa od roku 1969 uskutočňujú
každoročne, sú nie len cestou, ktorá vedie stále viac k plnej jednote, ale sú vydávaním
svedectva pred celým svetom:
„Hľadanie jednoty medzi kresťanmi je nevyhnutnosť,
ktorej sa v súčasnosti, viac ako inokedy predtým, nemôžeme vyhnúť. V dnešnom svete,
hladnom a smädnom po pravde, láske, nádeji, pokoji a jednote je pre naše vlastné svedectvo
dôležité, aby sme konečne mohli spoločným hlasom ohlasovať radostnú zvesť evanjelia
a spoločne sláviť Božie tajomstvá nového života v Kristovi!“
Pápež
ďalej pripomenul, že jednota je v prvom rade „Božím darom, o ktorý musíme neprestajne
prosiť, ale našou úlohou je pripraviť na to podmienky, pripraviť v srdciach pôdu,
aby sme túto výnimočnú milosť mohli prijať.“ Veľmi ocenil prácu Zmiešanej medzinárodnej
komisie pre teologický dialóg, ktorá je základným príspevkom hľadania plnej jednoty
medzi katolíkmi a pravoslávnymi a ktorá sa aktuálne venuje „delikátnej téme, akou
je teologický a ekleziologický vzťah medzi primátom a synodálnosťou v živote Cirkvi“:
„Je významné, že dnes dokážeme uvažovať spoločne v pravde a v láske nad
týmito témami, začínajúc od toho, čo nás spája, ale bez toho, aby sme zakrývali to,
čo nás ešte rozdeľuje. Nejde iba o obyčajné teoretické prežívanie jednoty,
ale o hlboké vzájomné poznanie tradícií, aby sme ich pochopili a niekedy sa
z nich poučili.“
To, z čoho sa môžeme vzájomne poučiť je zmysel biskupskej
kolegiality a tradícia synodálnosti, ktorá je „typickým znakom Pravoslávnych cirkví“:
„Verím, že tak komplexná a namáhavá spoločná reflexia prinesie svoje ovocie
v pravý čas. Som rád, že katolíci a pravoslávni zdieľajú rovnaký pohľad na dialóg,
ktorý sa neusiluje len o teologický minimalizmus, pri ktorom sa môže dosiahnuť kompromis,
ale zakladá sa na prehĺbení jedinej pravdy, ktorú Kristus daroval svojej Cirkvi a
ktorej lepšie pochopenie – pohýnaní Duchom Svätým – nikdy neprestaneme hľadať. Preto
sa nesmieme báť vzájomného stretnutia a skutočného dialógu.“ -js-