Zo sobotnej homílie pápeža: Povolanie, zmluva a prisľúbenie sú tri piliere nášho života

Bohatstvo a starosti sveta „udúšajú Božie slovo“ – uviedol pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty v sobotu 22. júna 2013. Zdôraznil, že náš život je postavený na troch pilieroch – povolaní, zmluve a prisľúbení – a dodal, že musíme v prežívaní súčasnosti dôverovať Otcovi bez obáv o to, čo sa bude diať. Svätú omšu s pápežom koncelebroval dnes okrem iných kubánsky biskup Arturo González, a zúčastnila sa na nej skupina zamestnancov Vatikánskych múzeí.

„Nikto nemôže slúžiť dvom pánom“. Z týchto slov dnešného evanjelia vyšiel Svätý Otec v úvode svojej homílie a sústredil ju na bohatstvo a starosti. Sú to „bohatstvá a starosti sveta“, ktoré udúšajú Božie slovo, sú tým tŕním, ktoré udusí klíčiace semeno, padnuté do zeme, o ktorom sa hovorí v podobenstve o rozsievačovi.

„Bohatstvá a starosti sveta udúšajú Božie slovo a nedovolia mu rásť. A ono odumiera, pretože nie je chránené, je udusené. V takom prípade si volíme bohatstvo alebo obavy, ale nie Božie slovo. Má to tiež časový význam, pretože podobenstvo – Ježišova reč v podobenstve – sa vzťahuje na čas. Nestarajte sa o ďalší deň, čo budete robiť zajtra... Aj podobenstvo o rozsievačovi sa odohráva v čase: najprv siatie, potom príde dážď a tak rastie. Čo robia v nás bohatstvo a obavy? Jednoducho nás odvádzajú od ponímania času.“

Celý náš život, poznamenal Svätý Otec, je postavený na troch pilieroch: minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Pilier minulosti znamená „Pánovo povolanie“. Každý z nás môže povedať, že Pán „ma povolal, miloval ma“, povedal mi ‚poď‘ a krstom „si ma vyvolil, aby som išiel kresťanskou cestou“. Budúcnosť sa naopak týka kráčania smerom k nádeji, prísľubu. Pán „nám dal prísľub“. Nakoniec prítomnosť je „našou odpoveďou tomuto Bohu, ktorý je taký dobrý a ktorý si ma vyvolil“. Ten prísľub, doplnil pápež, „je návrhom spojenectva a ja s ním uzatváram zmluvu“. Takže toto sú tri piliere: „povolanie, zmluva a prisľúbenie“:

„Tri piliere celej histórie spásy. Ale keď naše srdce vstúpi do toho, čo nám hovorí Ježiš, čas mizne: rozplýva sa minulosť, stráca sa budúcnosť a splynú do súčasnosti. Ten, kto je zviazaný s bohatstvom, neberie ohľad na minulosť alebo budúcnosť, tu má všetko. Bohatstvo je modla. Nepotrebujem minulosť, nijaký prísľub, vyvolenie: nič. Tomu, kto má starosť o veci, sa môže stať, že preruší svoj vzťah s budúcnosťou. Ale, môže to fungovať? A budúcnosť sa stane futuristickou, ale neorientuje k nijakej nádeji, prísľubu: zostane stále zmätená, zostane osamotená.“

Z tohto dôvodu, povedal pápež, nám Ježiš hovorí, že alebo sa budeme riadiť Božím kráľovstvom, alebo bohatstvom a svetskými záležitosťami. V krste „sme povolaní k láske“, od krstu máme Otca, „ktorý nám ukázal cestu“. A tak aj „budúcnosť je radostná“, pretože „kráčame smerom k prísľubu“. Pán „je verný, on nesklame“, a teda aj my sme povolaní robiť to, „čo môžeme“ bez sklamania, bez „zabúdania na to, že máme Otca, ktorý si nás vyvolil“. Bohatstvo a
obavy sú dve veci, ktoré nás nútia zabudnúť na našu minulosť, ktoré nás nútia žiť, ako keby sme nemali Otca. A potom ani naša súčasnosť nenapreduje“, povedal Svätý Otec.

„Zabudnúť na minulosť, neakceptovať súčasnosť, deformovať budúcnosť: to je to, čo robia bohatstvo a obavy. Pán nám hovorí: Nebuďte ustarostení! Hľadajte Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko ostatné príde. Prosme si od Pána milosť, aby nás nepomýlili starosti, modlárstvo bohatstva, a aby sme vždy mali na pamäti, že máme Otca, ktorý si nás vyvolil, aby sme pamätali, že tento Otec nám sľubuje dobrú vec, ktorou je kráčať smerom k tomuto prísľubu. Prosme si milosť, aby sme mali odvahu prijať to, čo prítomnosť prinesie. Túto milosť si vyprosujme od Pána!“ –jk-