Zamyslenie P. Milana Bubáka na Dvanástu nedeľu v
cezročnom období

Zamyslenie na Dvanástu nedeľu v cezročnom období s názvom Je kríž nutný? pripravil P. Milan Bubák SVD.

Milí priatelia, každý vieme, že najsilnejším symbolom kresťanstva je kríž. Všade, kde sú kresťania sa nachádza kríž v mnohých podobách: na stenách príbytkov, na vežiach kostolov, na retiazkach okolo ich krku. Kríž kresťanov sprevádza od narodenia po hrob. Žehnajú sa ním a nakoniec majú ním ozdobený i svoj hrob. A je to tak správne. Veď Ježiš v nedeľnom evanjeliu hovorí, že ak sa chceme pokladať za jeho nasledovníkov, musíme brať na seba denno-denne kríž. Hovorí doslova: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.”
Čo však tieto slová naozaj znamenajú? Znamenajú žehnať sa Ježišovým krížom, nosiť ho ako šperk či mať ho vo svojej izbe na stene? Možno aj to, no určite nie na prvom mieste. Niektorí tu myslíme, keď tieto slová počujeme, na kríže, ktoré nesieme pri znášaní utrpení nášho života, ako sú choroba, ťažké životné navštívenia, či šikany a prenasledovania mocných. Zaiste aj toto. Pre kresťana vedomie, že nesie svoj kríž s Kristom a Kristus je na tejto púti nesenia kríža jeho pomocníkom, spoločníkom a vzorom, je veľmi silné. Kresťanovi pomôže nezlomiť sa a zachovať si svoju dôstojnosť a integritu.
Lenže túto dimenziu nemal Ježiš v nedeľnom evanjeliu na mysli. Kríže ako choroba či životné navštívenia na nás prídu bez nášho rozhodnutia, my si ich nevyberáme. Sú to kríže, ktoré nemáme možnosť odmietnuť. Ťažkú chorobu nemáme možnosť odmietnuť, ani zemetrasenie či vojnu.
Ježiš v nedeľnom evanjeliu hovorí o krížoch, ktoré si vyberáme (alebo nevyberáme) dobrovoľne: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ Sú to kríže, kde máme slobodnú vôľu povedať: „Beriem ho, volím si ho, idem po mojej ceste životom s ním na pleciach!“ Alebo naopak, môžeme povedať: „Tento kríž si nevolím, odmietam ho!“
Čo to znamená presne? Čo presne má Ježiš pri týchto slovách o nesení kríža na mysli? Ježiš tu hovorí o utrpení, ktoré človeku spôsobí boj so zlom. Tento boj sa odohráva na dvoch frontoch: mimo nás a v nás.
Bojovať so zlom mimo nás znamená zaangažovať sa do odhaľovania a priameho boja so zlom, ktoré sa odohráva v našom svete. Aj keď platí zásada, že človek by mal byť voči ľuďom tolerantný a nepliesť sa do ich životov, keď si to neželajú, toto pravidlo má svoje limity. Existuje zlo, ktoré nie je súkromným zlom istých jedincov, ktoré by okrem nich samých nemalo dopad na nikoho iného. Ježiš nemlčal, keď ľudia konali zlo, ktoré vplývalo na iných a životy iných robilo mizerným. Hovoril proti sociálnemu hriechu vo svojom prostredí. Hovoril proti vydieračom, vykorisťovateľom chudobných, vyjedačom sirôt a vdov. Hovoril proti zneužívaniu daní. Hovoril o nespravodlivostiach a zneužívaniach v ľudských vzťahoch. Hovoril o skazenosti a pokrytectve. Hovoril proti korupcii, úplatkárstvu, zanedbávaniu slabých, detí a bezmocných. Spomeň si na akýkoľvek hriech a zlo, Ježiš proti nim bojoval. Nie násilne, ani nie agresívne, ale pomaly, vytrvalo, dennodenne. A jeho boj bol účinný. No na druhej strane, bol aj nebezpečný, pretože zlo, proti ktorému bojoval nemlčalo. Tento boj mu spôsoboval utrpenie zo strany mocných a nakoniec ho priviedol na kríž.
Kristov nasledovník má robiť to isté, a nie je málo tých, ktorí sa aj v našich časoch rozhodnú pre boj so zlom v prostredí, v ktorom žijú. V tomto ohľade máme v cirkvi veľa vzorov a hrdinských príkladov. Napríklad Oscar Romero, ktorý bol v osemdesiatych rokoch arcibiskupom mesta San Salvador v štáte El Salvador v Latinskej Amerike, sa verejne staval za práva chudobných a tých, ktorých zneužívala štátna vojenská junta. Celé tri roky kázal na verejnosti proti jej praktikám a odhaľoval jej hriechy. Stálo ho to život: dňa 24. marca 1980 bol zavraždený počas slúženia sv. omše. Čoskoro bude kanonizovaný. Romero vedel, ako skončí, no Ježišove slová ho hnali a vyzývali, aby konal tak, ako konal. Poväčšine sa od nás nevyžaduje až takéto svedectvo, svedectvo krvi, no ľudia, ktorí sa dajú na dráhu konfrontácie zla vo svojom prostredí musia vždy počítať s krížom a s nejakou formou utrpenia. Ak chceme však byť verní Kristovi, nemáme na výber.
Ďalší zmysel Ježišových slov o kríži v nedeľnom evanjeliu je: boj proti zlu a hriechu v nás samých. Každý človek, ak je úprimný, musí priznať, že v jeho vnútri sa nachádza sila, ktorej nie celkom rozumie. Je to sila, ktorá ho ťahá k zlému. Podľa učenia cirkvi, toto je jeden z následkov dedičného hriechu. Ľahšie sa nám koná zlo, ako dobro, ľahšie sa nám pácha neresť ako koná čnosť. Mnohí máme bližšie k hnevu ako k
vnútornému pokoju, bližšie k pýche ako k pokore, bližšie k podvodu ako k pravde a transparentnosti, bližšie k žiarlivosti ako k žičlivosti, bližšie k lakomstvu ako k deleniu sa, bližšie k strachu ako k odvahe, bližšie k obžerstvu ako k striedmosti, bližšie k mravnej nezriadenosti ako k mravnej čistote, bližšie k lenivosti ako usilovnosti. Mnohí sme už stáli nad tragickou skúsenosťou svojho života, kedy sme roky čosi pekné budovali, no dokázali sme to všetko zničiť jedným nerozumným skutkom. Je to skúsenosť, ktorú popisuje už sv. Pavol, keď hovorí: „Ach ja úbohý, viem, čo je dobré a aj to uznávam a
predsa robím opak.“
Sú ľudia, ktorí zlu v sebe nevzdorujú. Hovoria si: Ja chcem žiť! Dosť už bolo zapierania! Dosť už bolo disciplíny! Lenže život bez vzdorovania zlu a bez disciplíny sa nakoniec premení na smrť. Presne tak, ako to hovorí Ježiš: Kto si chce zachrániť svoj život, stratí ho. Nie je to preto, že by to bol Boh tak vymyslel. Taká je jednoducho rafinovanosť hriechu. Spomeňte si na mnohé veci, ktorých ste sa stali postupne otrokmi, o ktorých ste si mysleli, že sú životom: alkohol, jedlo, droga, a mnoho iných. Namiesto očakávaného života a sviežosti prišla duchovná smrť.
Pri tomto druhu kríža nás Ježiš teda povzbudzuje k disciplíne. Disciplína spôsobuje bolesť. No bez disciplíny niet rastu a napredovania.
Milí priatelia, ako je to s krížom v našom živote? Urobili sme ho súčasťou svojho života, alebo pred ním neustále unikáme? Želám nám všetkým požehnanú nedeľu.