Pred päťdesiatimi rokmi sa začal pontifikát Pavla VI.

Dnes si pripomíname 50. výročie zvolenia kardinála Giovanniho Battistu Montiniho za pápeža. Stalo sa tak 21. júna 1963. Pavol VI. viedol Cirkev po dobu pätnástich rokov, obdobím poznačeným mnohými zmenami a sociálnym napätím. Svoju pozornosť zameriaval na evanjelizáciu a bol prvým pápežom, ktorý absolvoval zahraničné apoštolské cesty, navštívil päť kontinentov.
„Pán chcel naložiť na moje chudé ramená, možno preto, že boli najslabšie a najspôsobilejšie ukázať, že to nie je On, ktorý chce niečo odo mňa. Ale, že je to On, ktorý mi chce poskytnúť jeho pomoc a prítomnosť a chce pôsobiť cezo mňa – najslabší nástroj, – aby ukázal svoju silu, svoju slobodu a svoju dobrotu,“ povedal osem dní po začiatku svojho pontifikátu na slávnosť svätých Petra a Pavla.

O Pavlovi VI. ako o zanietenom pastierovi hovorí Mons. Ettore Malnati, autor knihy Prorocké gestá Pavla VI.: „Musíme sa dostať do duše, preniknúť citlivosťou tohto pápeža: je to jeho veľká pozornosť voči človeku zapojenom do modernosti, v rozmeroch pozitívnych i negatívnych. Základným gestom je blízkosť Cirkvi svetu v načúvaní svetu, pretože aj svet môže Cirkvi poskytnúť isté učenie. Toto bolo neskôr prijaté v pastorálnej konštitúcii Gaudium et Spes. Takže porozumením tohto tzv. montiniovského kritéria, pochopíme všetky rôzne gestá – malé aj veľké – jeho túžbu znovu navštíviť Svätú zem, jeho ponuku tiary pre chudobných, jeho pozornosť voči pracovníkom. Potom osobitne veľké gesto: nezabúdať na prorokovanie Jána XXIII., ktorý si prial koncil.“
Mons. Malnati hovorí o určitej podobnosti Pavla VI. so súčasným pápežom. Aj Montini obľuboval návštevy periférií, najnúdznejších, z ktorých chcel vytvoriť centrum spoločenstva.

Pri príležitosti spomínaného výročia prijme pápež František v sobotu na audiencii takmer 50-tisíc pútnikov z talianskej diecézy Brescia, odkiaľ zosnulý pápež pochádzal. Biskup tejto diecézy Mons. Luciano Monari na margo púte do Vatikánu v rámci Roku viery povedal: „Pavol VI. disponoval dôležitým vnímaním nedostatkov sveta, ale tiež akousi hlbokou úctou k človeku, ku všetkému, čo človek vytvoril, a teda aj v oblasti kultúry, spoločnosti, vedy. Boli by sme radi, ak by sme znovu obnovili tohto ducha, aby sme dokázali čeliť situáciám, ktoré sú v porovnaní s tými, ktorým musel čeliť on, nové, ale ktoré si vyžadujú rovnakého ducha a musia byť riešené konštruktívnym spôsobom.“ – mf –