2013-06-20 19:50:48

Ekonomický komentár: Čo s vládnymi dlhmi?


RealAudioMP3 Čo s vládnymi dlhmi? - je názov ekonomického komentára, ktorý pripravil člen klubu kresťanských ekonómov CEBSI a pápežskej nadácie Centesimus annus, Juraj Kotian.

Pomerne dosť dlho sa považovali investície do vládneho dlhu za najmenej rizikovú investíciu. Štát predsa garantuje návratnosť. Štát má veľa majetku, ktorý môže speňažiť. Štát môže kedykoľvek zvýšiť alebo zaviesť nové dane aby získal dodatočné finačné zdroje. A ak ani to nepomôže, tak si môže požičať od medzinárodného menového fondu. Niektoré štáty si dokonca môžu natlačiť toľko peňazí koľko sa im zachce. Prečo teda stále hovoríme o dlhovej kríze?

V histórii, najčastejším dôvodom bankrotu štátu nebola ani tak celková výška štátneho dlhu ale skôr schopnosť a ochota splácať svoje záväzky v cudzej mene. Pokiaľ išlo o narastajúce dlhy výhradne v domácej mene, vládam sa väčšinou podarilo plniť svoje záväzky za pomoci centrálnej banky alebo vyššej inflácie.
Aj z tohto pohľadu, sa prikladala malá pravdepobnosť tomu, že by štát mohol zbankrotovať. Nanajvýš jeho mena by mohla prudko oslabiť alebo krajine by mohla hroziť vyššia inflácia.

Situácia v Európe je však odlišná. Prechodom na euro národné vlády stratili záchrancu poslednej inštancie, ktorými dovtedy boli ich centrálne banky. Keď dojdú peniaze, nemôžu si ich už sami vytlačiť. Čelia oveľa väčšiemu riziku, že nebudú mať z čoho financovať základné funkcie štátu.

Pod vplyvom tejto ťažoby požiadalo Grécko a neskôr aj Írsko či Portugalsko o medzinárodnú finančnú pomoc a zaviazali sa k plneniu ozdravného plánu.

Práve na prípade Grécka sa ukázalo niekoľko nedostatkov takéhoto riešenia. Nie, že by Grécko nepotrebovalo ozdravný plán, nie že by Grécko bolo príliš lajdácke a vyhýbalo sa plneniu plánu, nie že by pre Grécko bolo oveľa lepšie vystúpiť z menovej únie aby si mohli tlačiť vlastné peniaze. Jednoducho plány na zníženie dlhu formou ozdravných opatrení boli nerealistické. Grécku by v tom čase oveľa viac pomohlo čiastočné odpustenie dlhu, než získanie peňazí formou ďalšieho úveru.

Grécko sa nakoniec nevyhlo čiastočnému odpísaniu dlhu, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nebolo posledné. Pri ďalších vysoko zadĺžených štátoch sa teda otvára otázka, či poskytnutiu finančnej pomoci by nemalo predchádzať čiastočné odpustenie dlhov. Inak budú mať krajiny aj pri tej najlepšej vôli len malú šancu vymaniť sa z dlhovej špirály.

Reštrukturalizácia dlhu alebo riadený bankrot vskutku nie je katastrofou. Netreba sa na neho pozerať negatívne s predsudkami, že ide o čistú stratu, lebo odpísaním dlhu aj niekto niečo získa. V celospoločenskom meradle sú straty plne kompenzované úľavami na dlhu, teda finančný efekt je neutrálny. Hlavný rozdiel v porovnaní s bezvýchodiskovou situáciou kedy krajina len navyšuje neudržateľný dlh je, že čiastočné odpísanie dlhu ponúka šancu na nový začiatok.

Je ale správne, aby krajine ktorá nezodpovedne hospodárila bolo umožnené odpustenie dlhu? Nepodporí to jej nezodpovednosť aj do budúcna? Práve naopak. Poučenie z toho, že investori môžu utrpieť straty aj pri investíciach do vládneho dlhu zabezpečí, že pri ďalších investíciách budú oveľa opatrnejší a neumožnia vládam bezbreho si požičiavať. Svoje riziká dokážu aj lepšie oceniť a teda prípadnú reštrukturalizáciu dlhu už nebudú brať ako anomáliu, ktorá zruinuje svet.

Nie je nič horšie, ako niekomu nedať druhú šancu. A nie je nič účinnejšie v ľudskom poznaní ako poučiť sa na vlastných chybách. Aj z tohto dôvodu, vládne dlhy by nemali byť považované za bezrizikové a možnosť reštrukturalizovať svoj dlh by mala byť jednou z legitímnych ciest ako znížiť dlh vysoko zadĺžených krajín. V takom prípade by sa jednalo o skutočnú pomoc daným krajinám. Zatiaľ sa ale ostatné európske krajiny k takejto forme pomoci hanbia otvorene prihlásiť. Populárnejšie je zdôrazňovať tvrdý postup voči rozpočtovým hriešnikom, namiesto toho, aby veriteľské krajiny otvorene zreálnili straty a odpísali časť dlhu o ktorom už dnes vedia, že z neho aj tak veľa neuvidia. Európa má šancu na hlbšiu integráciu, ale reštrukturalizácia dlhu a zreálnenie ocenenia rizík je jej nutnou podmienkou.








All the contents on this site are copyrighted ©.