2013-06-16 12:57:20

Pápež František pri príležitosti Dňa Evangelium vitae o vyznávaní a ohlasovaní evanjelia života


V dňoch 15. a 16. júna sa na podnet Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie v rámci Roku viery vo Vatikáne koná stretnutie Evangelium vitae na tému Ak uveria, budú mať život. Pri tejto príležitosti slávil pápež František dnes dopoludnia o 10:30 hod. na Námestí sv. Petra svätú omšu, na ktorej sa zúčastnili desaťtisíce pútnikov z mnohých krajín, medzi nimi i veriaci zo Slovenska. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzajúc z dnešných liturgických čítaní pripomenul nadprirodzený prameň ľudského života. Okrem toho vyzval prítomných, aby osobným svedectvom vyznávali a ohlasovali evanjelium života. Nasleduje plné znenie jeho homílie:

Drahí bratia a sestry, táto slávnosť má nádherný názov: evanjelium života. Touto svätou omšou v Roku viery chceme poďakovať Pánovi za dar života vo všetkých jeho prejavoch a zároveň chceme ohlasovať evanjelium života.
Vychádzajúc z Božieho slova, ktoré sme si vypočuli, chcel by som vám predložiť na zamyslenie kvôli prehĺbeniu našej viery tri jednoduché podnety. V prvom rade: Sväté písmo nám zjavuje živého Boha, ktorý je životom a prameňom života. Druhý podnet: Ježiš Kristus dáva život a Duch Svätý nás udržiava pri živote. A do tretice: kráčanie po Božej ceste vedie do života, kým nasledovanie modiel vedie k smrti.

1. Prvé čítanie z Druhej knihy Samuelovej nám rozpráva o živote a smrti. Kráľ Dávid chce zatajiť cudzoložstvo s manželkou Hetejca Uriáša, vojaka, ktorý patril do jeho vojska a preto nariadi, aby postavili Uriáša do prvej línie, aby v boji padol. Sväté písmo nám predstavuje ľudskú drámu v celej jej realite, dobro i zlo, vášne, hriech a jeho následky. Keď sa človek chce presadiť tak, že sa uzatvorí do svojho sebectva a postaví sa na miesto Boha, zaseje smrť. Cudzoložstvo kráľa Dávida je toho príkladom. Egoizmus vedie ku lži, ktorou sa snažíme oklamať seba i blížneho. Boha však nemožno oklamať. Počuli sme, ako prorok povedal Dávidovi: Urobil si, čo sa Bohu nepáči (porov. 2 Sam 12,9). Kráľ sa ocitne pred svojimi skutkami smrti – pretože to, čo vykonal, bolo naozaj skutkom smrti a nie života – pochopí a prosí o odpustenie: „Zhrešil som proti Pánovi!“ (v. 13). Milosrdný Boh, ktorý chce život a vždy nám odpúšťa, odpúšťa aj jemu a prorok mu hovorí: „Pán ti odpustil hriech, nezomrieš.“ Aký je náš obraz Boha? Možno sa nám javí ako prísny sudca, ako ten, ktorý obmedzuje našu životnú slobodu. Sväté písmo nám však pripomína, že Boh je žijúci, je ten, ktorý darúva život a naznačuje cestu života v plnosti. Myslím na začiatok Knihy Genezis: Boh tvorí človeka z prachu zeme, vdychuje do jeho nozdier dych života a človek sa stáva živou bytosťou (porov. 2,7). Boh je prameňom života, pretože vďaka jeho vdýchnutiu má človek život a je to jeho dych, ktorý udržiava ľudskú pozemskú existenciu. Aj pri povolaní Mojžiša sa Pán predstavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, ako Boh živých. Keď posiela Mojžiša za faraónom, aby oslobodil svoj ľud, zjavuje svoje meno: „Ja som, ktorý som“, Boh, ktorý je prítomný v dejinách, vyslobodzuje z otroctva, zo smrti a prináša ľuďom život, pretože je žijúci. Myslím aj na dar Desiatich prikázaní: sú cestou, ktorú nám Boh ukazuje, aby sme žili naozaj slobodný život, život v plnosti. Nie sú akousi hymnou na „nie“: nesmieš robiť to a nesmieš robiť ono – to nie!, Sú hymnou na „áno“ Bohu, láske, životu. Drahí priatelia, náš život je naplnený iba v Bohu. On jediný je živý!

2. Úryvok dnešného evanjelia nás posunie o krok vpred. Ježiš sa stretáva s istou hriešnou ženou počas obeda v dome jedného farizeja vyvolajúc pohoršenie prítomných: dovolí, aby sa k nemu priblížila a dokonca jej odpustí hriechy, keď povie: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje“ (Lk 7,47). Ježiš je vtelením živého Boha. Je ten, ktorý prináša život oproti toľkým skutkom smrti, hriechu, sebectva a uzatvorenia sa do seba samých. Ježiš prijíma, miluje, dvíha, povzbudzuje, odpúšťa a vždy znova dáva silu kráčať, vždy znovu daruje život. V celom evanjeliu vidíme ako Ježiš svojimi činmi a slovami prináša Boží život, ktorý premieňa. Toto zažíva žena, ktorá voňavkou natiera Pánove nohy: cíti sa pochopená, milovaná a odpovedá gestom lásky. Dovolí, aby sa jej dotýkalo Božie milosrdenstvo, dostáva odpustenie, začína nový život. Živý Boh je milosrdný. Súhlasíte? Povedzme to spoločne: Živý Boh je milosrdný!
Takú skúsenosť mal aj apoštol Pavol. Počuli sme o nej v druhom čítaní: „Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20). Aký je to život? Je to Boží život. Kto nás do tohto života uvádza? Duch Svätý, dar vzkrieseného Krista. On nás uvádza do Božieho života ako pravé Božie deti, ako deti v Jednorodenom Synovi, Ježišovi Kristovi. Sme otvorení voči Duchu Svätému? Dovolíme mu, aby nás viedol? Kresťan je duchovný človek. To však neznamená, že je niekým, kto žije „v oblakoch“, mimo reality (akoby bol prízrakom), nie! Kresťan je človek, ktorý v každodennom živote myslí a koná podľa Boha, dovolí, aby bol jeho život podnecovaný a vyživovaný Duchom Svätým, aby sa tak stal naplneným životom skutočného dieťaťa. To všetko značí realizmus a plodnosť. Ten, kto sa nechá viesť Duchom Svätým, je realistom, vie posúdiť a zhodnotiť realitu a zároveň je plodný: svojím životom rozdáva život navôkol.

3. Boh je živý a je milosrdný. Ježiš nám prináša Boží život. Duch Svätý nás uvádza do živého vzťahu pravých Božích detí a udržiava nás v ňom. Zo skúsenosti vieme, že človek si často nevolí život, neprijíma „evanjelium života“, ale nechá sa viesť ideológiami a spôsobmi myslenia, ktoré kladú životu prekážky, nerešpektujú ho, pretože vychádzajú zo sebectva, vlastných záujmov, zištnosti, moci, z pôžitkárstva a nie z lásky a snahy o dobro druhého. Ustavičnou ilúziou je vôľa vystavať ľudské mesto bez Boha, bez života a Božej lásky – to je nová babylonská veža. Je ňou aj presvedčenie, že odmietanie Boha, Kristovho posolstva a evanjelia života privedie človeka k slobode a plnej realizácii. Výsledkom je skutočnosť, že na mieste živého Boha stoja ľudské a pominuteľné idoly, ktoré ponúkajú opojenie chvíľkou slobody, ale nakoniec prinášajú nové otroctvá a smrť. Múdry žalmista hovorí: „Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči“ (Ž 19,9). Navždy si zapamätajme: Pán je živý a milosrdný.

Drahí bratia a sestry, hľaďme na Boha ako na Boha života, pozerajme na jeho zákon, na posolstvo evanjelia ako na život v slobode. Živý Boh nás urobí slobodnými! Povedzme „áno“ láske a „nie“ sebectvu, povedzme „áno“ životu a „nie“ smrti, povedzme „áno“ slobode a „nie“ závislosti na toľkých modlách našich čias. Jedným slovom, povedzme „áno“ Bohu, ktorý je láska, život a sloboda a nikdy nesklame (porov. 1 Jn 4,8; Jn 11,25; Jn 8,32), Bohu, ktorý je živý a milosrdný. Zachráni nás iba viera v živého Boha, ktorý nám v Ježišovi Kristovi daroval svoj život skrze dar Ducha Svätého a vo svojom milosrdenstve nám umožňuje žiť ako pravým Božím deťom. Táto viera nás oslobodzuje a obšťastňuje. Prosme Máriu, Matku života, aby nám pomáhala prijímať a vždy svedčiť o evanjeliu života. Nech sa tak stane.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ







All the contents on this site are copyrighted ©.