Zo sobotnej homílie pápeža: Kresťan nemyslí na svoj pokoj, ale vydáva sa na cestu,
aby ohlasoval Krista
Kresťanský život nie je „byť v pokoji až kým sa nedostaneme do neba“, ale znamená
ísť do sveta a ohlasovať Ježiša, ktorý zobral na seba naše hriechy, aby nás zmieril
s Otcom – povedal Svätý Otec v homílii sobotnej rannej svätej omše, ktorú s ním v
Dome sv. Marty koncelebroval čínsky kardinál Joseph Zen Ze-kiun a niekoľko biskupov
zo zahraničia i Talianska. Kresťanský život nie je postávaním na rohu vybranej cesty,
ktorá nás pohodlne dovedie do neba, ale je dynamizmom, ktorý nás pobáda vydať sa „na
cesty“ hlásať, že Kristus nás zmieril s Bohom tým, že sa za nás stal hriechom. Svätý
Otec sa s jemu vlastnou hlbokou a priamou argumentáciou pozastavil pri úryvku z Listu
Korinťanom z dnešnej liturgie, v ktorom na niekoľkých riadkoch svätý Pavol naliehavo,
takmer „v chvate“, použije päťkrát termín „zmierenie“; a to striedajúc „silu“ a „láskavosť“,
najprv pevne povzbudzujúc a potom prosiac takmer na kolenách. «V Kristovom mene prosíme:
Zmierte sa s Bohom!»
„Ale čo jezmierenie?
Zobraťčosiztejtostrany,
iné z druhejaspojiť to? Nie.
Skutočnézmierenieje, žeBohvKristovivzalnašehriechyastalsaprenáshriechom. Akeď idemena spoveď, napríklad, nie je to tak, že povieme
hriechyaBohnám ich odpustí.
Nie, nie je totak!My stretámeJežišaKristaa jemu hovoríme: ‚Toto
jetvoje, jaťarobímznova hriechom‘. Jemu sa to páčitakto,pretože tobolojehoposlanie:
stať sa za nás hriechom, abynásoslobodil.“
Toto
je krása a pohoršenie vykúpenia prostredníctvom Ježiša. Je to tiež mystérium, hovorí
pápež František, z ktorého Pavol čerpá horlivosť, ktorá ho podnecuje ísť vpred a opakovane
ohlasovať všetkým niečo tak nádherné ako je láska Boha, ktorý vydal za mňa svojho
Syna na smrť. Napriek tomu, ako poznamenal Svätý Otec, existuje tu riziko, že nikdy
nedôjdeme k tejto pravde, ak trochu devalvujeme kresťanský život, ak ho zredukujeme
na zoznam vecí, ktoré treba zachovávať, a tak stratíme nadšenie a silu lásky, ktorá
je vo vnútri.
„Ale filozofihovoria,
žepokojjeurčitýkľud
vporiadku: všetkousporiadané jepokojné...To nie jekresťanskýpokoj!
Kresťanský pokojjenekľudný pokoj, nepokojný
pokoj, ktorý ideďalej, aby zaniesol posolstvozmierenia.
Kresťanský pokoj pobádak pohybuvpred.
Totojezačiatok, koreňapoštolskejhorlivosti. Apoštolskáhorlivosťnie
jeobracanímnavieruarobením štatistík: tento rokvzrástol počet
kresťanovvtejtokrajine,
vtomto hnutí...Štatistikysúdobré, pomáhajú, ale nie je toto,
čo chce Bohodnás...To,čo Pánodnáschce,jelenohlasovanietohtozmierenia,
ktoréje samotným jadromposolstva.“
Posledné
slová homílie pripomínajú vnútornú Pavlovu úzkosť. Pápež naliehavo opakuje, čo definuje
ako pilier kresťanského života, teda, že „Kristus sa stal za mňa hriechom! A moje
hriechy sú tam na jeho tele, v jeho duši! Toto – hovorí pápež – je bláznovstvo, ale
je to krásne, je to pravda! Toto je to pohoršenie kríža!
„Prosme
Boha, abynámdaroval túto
horlivosť pre ohlasovanie Ježiša, aby nám dal trochu
tejtokresťanskej múdrosti, ktorásazrodila zjehoprebodnutéhoboku.
Prosme, abynáspresvedčil,
žekresťanskýživot nie jeterapiou
až dokonca: byťvpokojiaž
kým neprídeme doneba...Nie, kresťanskýživot je životom nacestestýmtoPavlovým nepokojom. Kristovaláskanásnabáda, ženie, pohýnatýmtopohnutím, ktoréje možné cítiť, keďčlovekvidí, ako násBohmiluje.
Vyprosujme sitútomilosť.“ –jk-