Pápež František pred modlitbou Anjel Pána o nasledovaní Božej logiky služby, lásky
a viery
Dnes napoludnie sa za príjemného slnečného počasia zišli na Námestí sv. Petra vo Vatikáne
tisíce pútnikov, aby sa spolu so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel
Pána. V pravidelnom príhovore pred jej začiatkom sa Svätý Otec vrátil k posolstvu
slávnosti Kristovho tela a krvi, ktorá sa v Taliansku a niekoľkých iných krajinách
slávi práve dnes:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň. Uplynulý štvrtok sme
slávili sviatok Božieho tela, ktorý sa v Taliansku a iných krajinách slávi v dnešnú
nedeľu. Je to sviatok Eucharistie, sviatosti Kristovho tela a krvi. Evanjelium nám
rozpráva o zázračnom rozmnožení chlebov (Lk 9,11-17). Zastavím sa pri jednom aspekte,
ktorý ma vždy osloví a privedie k zamysleniu. Stojíme na brehu Galilejského jazera
a začína sa stmievať. Ježiš je ustarostený kvôli zástupu ľudí, ktorí sú už niekoľko
hodín spolu s ním. Sú ich tisíce a sú hladní. Čo robiť? Učeníci si uvedomujú, že nastal
problém a preto Ježišovi hovoria: „Rozpusť zástup“, aby si šiel do okolitých dedín
zaobstarať niečo na jedenie. Ježiš im však hovorí: „Vy im dajte jesť“ (v. 13). Učeníci
ostali prekvapení a odpovedali: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby“. Teda, akoby
povedali: sotva postačí nám.
Ježiš dobre vie, čo má robiť, ale chce zapojiť
svojich učeníkov, chce ich poučiť. Počínanie učeníkov je ľudským postojom, ktorý hľadá
čo najreálnejšie riešenie bez vytvárania prílišných problémov: Rozpusť zástup, hovoria,
nech sa každý zariadi ako vie, veď si pre nich už urobil dosť: kázal si, uzdravoval
chorých... rozpusť zástup. Ježišov postoj je úplne odlišný a vychádza z jednoty
s jeho Otcom, z lásky k ľuďom, z jeho súcitu so všetkými. Ježiš vníma naše problémy,
naše slabosti a potreby. Stojac pred týmito piatimi chlebami Ježiš uvažuje: aká prozreteľnosť!
Z toho mála môže Boh vytvoriť dostatok pre všetkých. Ježiš sa úplne odovzdáva nebeskému
Otcovi, pretože vie, že pre neho nie je nič nemožné. Preto hovorí učeníkom, aby usadili
ľudí do skupín po päťdesiat – a nie náhodou. Znamená to, že už viac nie sú zástupom,
ale stávajú sa spoločenstvom, ktoré sa živí Božím chlebom. Potom berie chleby a ryby,
pozdvihuje oči k nebu, požehnáva – ide o jasný odkaz na Eucharistiu –, potom ich láme
a dáva učeníkom a učeníci ich rozdávajú... ani chlieb, ani ryby sa nemíňajú! Nemíňajú
sa. Hľa, zázrak: viac ako o rozmnožovanie ide o delenie sa, ktoré vychádza z viery
a modlitby. Všetci sa najedli a ešte aj ostalo. Toto je Ježišovo znamenie, Boží chlieb
pre ľudstvo. Učeníci to videli, ale naplno toto posolstvo nepochopili. Boli očarení,
rovnako ako zástup, nadšením z úspechu. Opäť sa riadia ľudskou logikou a nie Božou.
Tá je logikou služby, lásky a viery. Slávnosť Božieho tela nás pobáda k obráteniu
a viere v Božiu prozreteľnosť, aby sme sa dokázali deliť o to málo, čím sme a čo máme
a nikdy sa neuzatvárali do seba samých. Prosme našu matku Máriu, aby nám pomohla v
tomto obrátení, aby sme opravdivo a viac nasledovali toho Ježiša, ktorého adorujeme
v Eucharistii. – js –