2013-06-01 13:04:36

Pápež František: Mária je ženou načúvania, rozhodovania a konania


Plné znenie meditácie pápeža Františka, ktorú predniesol po modlitbe posvätného ruženca na Námestí sv. Petra v piatok 31. mája:

Drahí bratia sestry,
dnešný večer sme sa spoločne modlili posvätný ruženec. Prešli sme niektoré udalosti Ježišovej cesty, našej spásy a vykonali sme to s tou, ktorá je našou Matkou, Máriou, tou, ktorá nás istou rukou vedie k svojmu synovi Ježišovi. Mária nás stále vedie k Ježišovi.
Dnes slávime sviatok Návštevy Preblahoslavenej Panny Márie u Alžbety. Chcel by som spoločne s vami meditovať nad týmto tajomstvom, ktoré ukazuje, ako Mária čelí ceste svojho života, s veľkým realizmom, ľudskosťou a konkrétnosťou.
Máriin postoj charakterizujú tri slová: načúvanie, rozhodovanie, konanie. Načúvanie, rozhodovanie, konanie. Sú to slová, ktoré ukazujú cestu aj nám v tom, čo od nás žiada Pán v živote. Načúvanie, rozhodovanie, konanie.

1. Načúvanie. Kde sa rodí Máriino gesto ísť navštíviť Alžbetu? Zo slova Božieho anjela: „Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe...“ (Lk 1,36). Mária vie načúvať Bohu. Pozor, nie je to jednoduché a povrchné „počúvanie“, ale je to načúvanie plné pozornosti, prijatia, pripravenosti pre Boha. Nie je tam roztržitosť, s ktorou niekedy my prichádzame pred Pána, alebo iných. Počúvame slová, ale nepočúvame skutočne. Mária je pozorná voči Bohu, načúva Bohu.
Ale Mária načúva aj faktom, číta udalosti svojho života, je pozorná voči konkrétnej realite a nezastavuje sa na povrchu, ale ide do hĺbky, aby pochopila význam. Alžbeta, ktorá je už v starobe čaká syna, to je fakt. Ale Mária je pozorná, dokáže pochopiť význam tohto faktu: „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1,37).
To platí aj v našom živote. Načúvanie Bohu, ktorý k nám hovorí a načúvanie každodennej reality, pozornosť voči ľuďom, voči faktom, pretože Pán je pri bráne nášho života a klope na ňu mnohými spôsobmi, na našu cestu vkladá znamenia a dáva nám schopnosť vidieť ich. Mária je matkou načúvania, pozorného načúvania Bohu a rovnako aj pozorného načúvania udalostí života.

2. Druhé slovo: rozhodovanie. Mária nežije „náhlivo“, v starostiach, ale ako zdôrazňuje sv. Lukáš „meditovala nad všetkým vo svojom srdci“ (porov. Lk 2, 19.51). A aj v rozhodujúcej chvíli anjelovho zvestovania sa pýta: „Ako sa to stane?“ (Lk 1,34). No nezastaví sa ani vo chvíli zamyslenia. Urobí krok vpred: rozhodne sa. Nežije náhlivosťou, ale iba keď je to potrebné „vtedy sa náhli“. Mária sa nenecháva strhnúť udalosťami, nevyhýba sa námahe rozhodnutia. To sa deje v základnom rozhodnutí, ktoré zmení jej život: „Hľa služobnica Pána...“ (porov. Lk 1,38), ale aj v každodenných rozhodnutiach, pretože aj oni sú plné významu. Prichádza mi na myseľ udalosť zo svadby v Káne (porov. Jn 2,1-11): aj tu vidíme realizmus, ľudskosť, Máriinu konkrétnosť. Ona je pozorná na fakty, na problémy, vidí a chápe ťažkosti dvoch novomanželov a rozhodne sa obrátiť na Syna, aby zasiahol: „Nemajú vína“ (porov. v.3). Rozhodne sa.
V živote je veľmi ťažké sa rozhodovať, často to odkladáme, nechávame to na druhých, aby oni rozhodli za nás, často sa radšej nechávame ťahať udalosťami, nasledujeme aktuálnu módu. Niekedy vieme čo máme urobiť, ale chýba nám odvaha, alebo sa nám to zdá príliš ťažké, pretože by sme museli ísť proti prúdu. Mária pri zvestovaní, pri návšteve, na svadbe v Káne ide proti prúdu, Mária ide proti prúdu. Je v postoji načúvania Bohu, zamýšľa sa a snaží sa pochopiť realitu a rozhodne sa totálne odovzdať Bohu, rozhodne sa ísť na návštevu k starej príbuznej, napriek tomu, že je tehotná, rozhodne sa neúnavne dôverovať Synovi, aby zachránila radosť svadby.

3. Tretie slovo: konanie. Mária sa dala na cestu a „ponáhľala sa...“ (porov. (Lk 1,39). Minulú nedeľu som zdôrazňoval tento spôsob Máriinho konania. Napriek ťažkostiam a kritike, ktorú musela zniesť za svoje rozhodnutie, sa nezastavuje pred ničím. A tu sa „ponáhľa“. V modlitbe pred Bohom, ktorý hovorí, v zamýšľaní sa a meditovaní nad faktami svojho života, sa Mária nenáhli, nenecháva sa strhnúť chvíľou, nenecháva sa strhnúť udalosťami. Ale keď jasne vie, čo od nej Boh žiada, čo má robiť, neváha, nečaká, ale „náhlivo“ ide. Sv. Ambróz to komentuje takto: „milosť Ducha Svätého nie je postojom pomalosti“ (Expos. Evang. sec. Lucam, II, 19: PL 15, 1560). Máriino konanie je dôsledkom jej poslušnosti voči slovám anjela, ale spojenej s láskou. Ide k Alžbete, aby bola užitočná. A v tomto vyjdení zo svojho domu, zo seba samej, z lásky, prináša to najcennejšie: Ježiša, prináša Syna. Niekedy sa aj my zastavíme pri načúvaní, pri rozmýšľaní nad tým, čo máme robiť, možno jasne vieme, čo máme urobiť, ale neurobíme krok ku konaniu. A predovšetkým nedáme do hry nás samých, náhliac sa k druhým, aby sme im priniesli našu pomoc, naše pochopenie, našu lásku. Aby sme aj my priniesli, tak ako Mária, to čo máme najcennejšie a čo sme prijali, Ježiša a jeho evanjelium, a to slovom a predovšetkým konkrétnym svedectvom nášho konania.
Mária, žena načúvania, rozhodovania, konania.

Mária, žena načúvania, daj, aby naše uši boli otvorené. Urob, aby sme počuli slovo tvojho Syna Ježiša, uprostred tisícich slov tohto sveta. Daj, aby sme vedeli načúvať realite v ktorej žijeme, každej osobe, ktorú stretneme, osobitne tej, ktorá je chudobná, núdzna, v ťažkostiach.
Mária, žena rozhodnutia, osvieť našu myseľ a naše srdce, aby sme vedeli byť poslušní slovu tvojho Syna Ježiša bez váhania. Daruj nám odvahu pre rozhodovanie, aby sme sa nenechali ťahať inými, ktorí budú smerovať náš život.
Mária, žena konania, daj, aby sa naše nohy a naše ruky “náhlili” k druhým, aby sme im priniesli pomoc a lásku tvojho Syna Ježiša, aby sme ako ty priniesli do sveta svetlo evanjelia. Amen.

Preklad: Ľudovít Malík







All the contents on this site are copyrighted ©.