Účastníkov stretnutia o liturgii, umení a architektúre v Bose pozdravil aj pápež

Pri príležitosti 50. výročia promulgácie konštitúcie Sacrosanctum Concilium, prvej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu, sa výskumníci a experti na liturgiu, umenie a architektúru stretli v uplynulých posledných dvoch májových dňoch v Kláštore v Bose na 11. medzinárodnej liturgickej konferencii. Účastníkov prostredníctvom telegramu, podpísaného kardinálom Tarcisiom Bertonem, vatikánskym štátnym sekretárom, pozdravil aj pápež František a udelil im svoje požehnanie. „Počnúc úvodnou témou liturgie“ – povedal pred niekoľkými mesiacmi emeritný pápež Benedikt XVI. – „koncil úplne jasne poukázal na primát Boha, na jeho absolútnu prioritu.“

Mons. Stefano Russo, riaditeľ oddelenia Konferencie biskupov Talianska pre kultúrne dedičstvo Cirkvi, jeden z organizátorov sympózia, k tomu dodáva, že pohľad účastníkov „smeroval do minulosti, aby tam hľadali zdroj inšpirácie, pochádzajúci práve z koncilu prostredníctvom konštitúcie Sacrosanctum Concilium, ktorá je stále živá a volá po tom, aby bola uplatňovaná v praxi“. Cirkev podľa jeho slov aj dnes stojí pred výzvou venovať veľkú pozornosť liturgii, umeniu a architektúre. Mons. Russo v súlade s tvrdením Benedikta XVI., že umenie napomáha otváraniu obzorov viery, konštatuje:

„Téma umenia a vzťahu medzi umením a umelcami je kľúčová. Je veľmi dôležité, aby Cirkev našla formy dialógu, vzťah s umením. Je veľmi dôležité, aby tento dialóg ukrývali súčasné umelecké diela rovnako ako v minulosti, aby bolo možné naďalej hovoriť o Bohu prostredníctvom umenia. Liturgia je veľmi dôležitá pre život Cirkvi. Potrebuje umenie, aby bola zasadená do liturgického priestoru, teda nejde o umenie všeobecne, ale o umenie citlivé voči liturgickým úkonom.“

Dialóg medzi liturgiou, umením a architektúrou predstavuje veľa výziev. Počas tých 50 rokov sa mnoho polemizovalo o stavbe kultových miest, kostolov, aby spĺňali liturgické požiadavky. „V súvislosti s tým môžem povedať“, dodáva riaditeľ úradu pre kultúrne dedičstvo Cirkvi pri Konferencii biskupov Talianska, „že považujem za veľmi dôležité, aby sa tento dialóg udržiaval pri živote, aby umelci, architekti, liturgisti nachádzali priestor pre dialóg. Aby aj bohoslužby, ktoré sú odrazom našej doby, boli výsledkom spolupráce v Cirkvi.“ V tomto kontexte k požiadavke formácie umelcov v duchu viery a liturgie Mons. Russo poznamenal:

„Formácia, to je ďalšia kľúčová otázka. Povedal by som, že v týchto rokoch Cirkev v Taliansku zrealizovala niekoľko iniciatív tohto druhu, ako toto stretnutie, ktoré sa koná v spolupráci s komunitou v Bose a stalo sa tradíciou pre mnohých umelcov, architektov, liturgistov, kňazov, a tých, ktorí sa starajú o kultúrny liturgický majetok. Takže, poďme ďalej v konfrontácii s touto výzvou, ktorú nám predkladá naša doba.“

Kláštor v Bose je známy tým, že v ňom žije rehoľná komunita, tvorená rehoľnými bratmi a sestrami pochádzajúcimi z rôznych kresťanských cirkví. Od svojho založenia laikom Enzom Bianchim, 8. decembra 1965, keď sa skončil Druhý vatikánsky koncil, intenzívne podporuje ekumenický dialóg. Komunita žije v celibáte, v duchu bratskej lásky a v poslušnosti evanjeliu v dedinke Bose, ktorá je časťou obce Magnano v Piemonstskom regióne na severe Talianska. –jk-