Z homílie pápeža: Kultúra pohodlia a očarenie dočasnosťou odvádzajú od Ježiša
Ak chceme nasledovať Ježiša, musíme sa vzdať kultúry blahobytu a čara dočasnosti –
poznamenal pápež František vo svojej homílii počas dnešnej rannej svätej omše. Zdôraznil,
že je nevyhnutné urobiť si spytovanie svedomia ohľadom bohatstva, ktoré nám bráni
priblížiť sa k Ježišovi. Na svätej omši v Dome sv. Marty, koncelebrovanej kardinálom
Philippem Barbarinom, arcibiskupom Lyonu, sa zúčastnili zamestnanci Pápežskej rady
pre pastoráciu v zdravotníctve na čele s jej predsedom Mons. Zygmuntom Zimowskim,
a skupina pracovníkov ekonomického oddelenia Governatorátu.
Ježiš žiada od
mladíka, aby rozdal všetko svoje bohatstvo a nasledoval ho, ale on odchádza zarmútený.
Svätý Otec sa teda v homílii pozastavil pri epizóde predstavenej v dnešnom evanjeliu
a zdôraznil, že bohatstvo, to čo vlastníme, je prekážkou, neuľahčuje cestu do Božieho
kráľovstva. A každý z nás má svoje bohatstvo, dodal. Stále je niečo, čo nám bráni
ísť bližšie k Ježišovi. Je potrebné nájsť to. Všetci si musíme urobiť spytovanie svedomia
o tom, čo je tým našim bohatstvom, majetkom, ktorý vlastníme, a ktorý nám bráni priblížiť
sa na ceste života k Ježišovi. Pápež František následne uviedol dvojaké kultúrne bohatstvo:
Po prvé, kultúra blahobytu, kultúra pohodlia, ktorá nás robí málo odvážnymi, lenivými
a sebeckými. Blahobyt nás ochromuje, je to isté znecitlivenie, anestéza, povedal.
„Nie,nieviac akojedno dieťa,
pretoženebudeme môcť ísťnadovolenku,
nebudeme môcť cestovať, nebudeme si môcťkúpiťdom. JedobrénasledovaťPána,
aleiba do istejmiery. Tojeto, čovytvára nášblahobyt:
všetci dobre vieme, ako je to s blahobytom,
zbavujenásodvahy, pevnej odvahyísťbližšie k Ježišovi.Toto je
prvébohatstvonašej dnešnej kultúry,kultúryblahobytu.“
Potom existuje ešte iné bohatstvo našej kultúry,
bohatstvo, ktoré nám bráni kráčať bližšie za Ježišom: je to očarenie dočasnosťou.
Sme zamilovaní do časnosti. Definitívne, konečné ponuky, ktoré nám dáva Ježiš, sa
nám nepáčia. Dočasnosť sa nám páči, pretože máme strach z Božieho času, z toho, čo
príde, čo je definitívne: „OnjePánomčasu,
my smepánmi tohto okamihu. Prečo?
Pretožetu a teraz smepánmi,potiaľtonasledujemPána, potomuvidím...Počulsom jedného, čo sachcelstaťkňazom, ale nadesaťrokov, nie viac...Koľkopárov
uzatvára manželstvo – hoci to nepovedia nahlas, iba vo svojom srdci – na čas, kým
potrvá láska, potom uvidíme. Vychutnanie si dočasnosti: totoje ďalšie naše bohatstvo. Musímebyť
pánmi času, našej malej súčasnosti. Tieto dvapokladysútie, ktorénámbrániaísťdopredu. Myslím na mnohýchmužovaženy,ktorí opustilisvojuvlasťa išli akomisionárina celýživot: totojedefinitívne!“
Ale myslím aj na mnoho mužov a žien, pokračoval Svätý Otec, ktorí opustili
svoje domovy, aby uzavreli manželstvo na celý život, toto je nasledovanie Ježiša z
blízka! Toto je definitívne! Dočasnosť, zopakoval pápež, nie je nasledovaním Ježiša,
je našim teritóriom. „Zoči-voči pozvaniuJežiša,
zoči-vočitýmto dvombohatstvám našej kultúryuvažujme nad učeníkmi, ktoríboli
zmätení. Ajmy môžemebyťrozrušenítýmtoprejavomJežiša.KeďJežišniečo vysvetlil,boliešteviacprekvapení. ProsmePána,
aby námdalodvahuk napredovaniu,
aby sme sa zrieklitejtokultúrypohodlia
s nádejou v koniec cesty, kdenásčaká on.Nie smalounádejouprítomnosti, ktorá nemá trvania.“ –jk-