Príhovor kardinála Jozefa Tomka: Pápež František vzbudzuje obdiv a údiv

Prvé stretnutie
Jorge čiže Juraj Bertoglio prekvapuje už od prvého vystúpenia na balkóne baziliky sv. Petra, keď sa 13.marca 2013 ihneď po zvolení za hlavu katolíckej Cirkvi ukázal vyše stotisícovému zástupu, ktorý sa zhromaždil na námestí sv. Petra, ba až na ulici via della Conciliazione, ktorá je jeho predlžením. Prekvapil tým, že bez akejkoľvek okázalosti pozdravil jasajúci zástup jednoduchým, srdečným pozdravom: „Buona sera!“, teda: “Dobrý večer!“ Vyznelo to tak domácky a rodinne, že všetci sa cítili ako vo vlastnom dome, keď sa otec vráti z dlhej cesty. Celým mohutným zástupom prebehol prúd radosti a uvoľnenia, keď sa ľudia pozreli s úsmevom okolo seba na susedov a našli sa ako keby sa už dávno poznali. Bol to silný zážitok Cirkvi ako živého spoločenstva na čele s otcom.
Nato prišla veľká novota, keď nový „rímsky biskup“ oznámil, že si zvolil ako meno František. Nemohol to byť iný František ako z Assisi, ktorý je veľmi obľúbený svätec nielen u katolíkov, ale aj u iných kresťanov na celom svete. Voľba tohto mena sa udiala po prvý raz v dejinách Cirkvi a pápežov. Preto jeho meno je jednoducho František bez dodatku, bez čísla. Ale nebola to voľba náhodná. Nový pápež tak jasne naznačil, akú Cirkev si praje: chudobnú, ľudovú, vnímavú voči iným náboženstvám ako bol svätec z Assisi, ktorý sa zriekol rodinného bohatstva a zvolil si chudobu za životný ideál. Nástupca rybára Petra už začal takto touto voľbou hlásať svoj program a jednoduchý, striedmy životný štýl. Námestie zostalo na zlomok minúty prekvapené a potom prepuklo v potlesk.

Nadšenie nezhaslo ani pod vplyvom drobných kvapiek dažďa, keď nový „Svätý otec“ pozdravil jednoduchými slovami všetkých prítomných a keď pred požehnaním znovu prekvapil. Požiadal všetkých, aby spolu s ním prosili dobrotivého Boha o požehnanie pre nového Petrovho nástupcu. Naraz len celý zástup v objatí kolonády Berniniho zmĺkol a ľudia sklonili hlavy k modlitbe. To bola prvá silná katechéza nového pápeža, ktorý až po tej spoločnej modlitbe udelil svoje prvé apoštolské požehnanie. Nespieval ho, ale jednoduchým hlasom vyriekol. Neskôr sa ukázalo, že on nemá hlas a preto nespieva, ale recituje aj pri slávnostných omšiach.
Ľudia sa rozchádzali z námestia s radosťou na tvári. Rimania, ktorí sú zvyknutí na pápežov, ihneď usúdili, že pápež František si získal srdcia ľudí, ľudovo povedané, že „prerazil“ („ha sfondato“). V uplynulých mesiacoch sa tento dojem len potvrdzoval a pretrváva aj dnes. Námestie sv. Petra sa naplňuje už aj pri iných príležitostiach, ktoré sa považovali za menej slávnostné, napríklad na poludnie v nedeľu a na sviatky, keď sa aj pápež František krátko prihovára z okna apoštolského paláca k zástupom na námestí a pomodlí sa s nimi anjelské pozdravenie, alebo ešte viac na tak zvanej generálnej audiencii, keď každú stredu stretáva ľudí z celého sveta, ktorých už ani náručie svätopeterských oblúkov nestačí objať. Pápež František má rád ľudí, nechá sa previesť autom pomedzi zástupy krížom-krážom po námestí, podáva ruky, bozkáva deti, požehnáva a utešuje chorých a postihnutých.

„Fenomén František“
Pápež priťahuje masy. Tlač a média si všimli tento nový jav: „fenomén František“ udivuje. Prekvapila skutočnosť, že on je prvý jezuita na Petrovom stolci. S údivom stúpa aj záujem a obdiv u mnohých. A to tak v Ríme ako aj vo svete. Čím však priťahuje ten naoko „jednoduchý“ pápež?
Osobná skromnosť a chudoba sú priamo viditeľné. Aj média si už všimli, že obúva obnosené, čierne topánky. Vo Vatikáne prekvapilo, že sa nepreniesol bývať do apoštolského paláca, ale ostáva bývať v penzióne svätej Marty, kde sa aj stravuje. Má tam vyhradené jedno poschodie, ale ako si sám prial, používa spoločný výťah a jedáleň. Do paláca dochádza, keď to vyžaduje práca alebo prijímanie vysokých oficiálnych hostí, alebo modlitba a prejav z okna na sviatočné poludnie.
Každé ráno slúži sv. omšu v kaplnke „Domu sv. Marty“ spolu s niekoľkými biskupmi a kňazmi, za účasti skupín laických zamestnancov Vatikánu. Máva vždy krátku kázeň, pri ktorej vychádza z biblických omšových čítaní a končí praktickým poučením. Tu sa prejavuje ako skúsený pastier.

Od samého začiatku svojej služby zdôrazňoval svoju úlohu „rímskeho biskupa“ a používal menej svoj titul „pápeža“. Vidieť, že vidí primát v súlade s kolegiálnou spoluprácou všetkých biskupov na poslaní Cirkvi. Za hlavnú úlohu považuje hlásanie evanjelia konkrétnym spôsobom, to značí príkladom života všetkých kresťanov, životným štýlom kňazov a zasvätených osôb, ako aj misionárskym zápalom. Rozbehnúť novú evanjelizáciu a dať pri tom prednosť chudobným, aj chudobným na duchu. Treba „vyjsť do periférií“, zaniesť evanjelium doprostred života, byť pastiermi „s vôňou oviec“, so srdcom otvoreným na Božie milosrdenstvo, s trpezlivosťou Ježiša Krista aj pred pochybovačmi typu apoštola Tomáša. Pri prvej omši po zvolení, ktorú slúžil v Sixtínskej kaplnke pre všetkých kardinálov (tak sme sa dostali aj my, ktorí sme už nemohli voliť pápeža), sa inšpiroval troma výrazmi z liturgických čítaní ako dôležitými pre každého kresťana a teda aj pre jeho službu: „kráčať, stavať, vyznávať“. Všetky tri značia pohyb. Kráčať: podľa prvej Božej výzvy Abrahámovi: „Dom Jakubov, poďte, kráčajme v Pánovom svetle“ (Iz 2,5). Budovať Cirkev na uholnom kameni, ktorým je Kristus. Vyznávať: „Ak nevyznávame (nehlásame) Ježiša Krista, tak voľačo nefunguje, stávame sa pomocnou medzinárodnou firmou, nie Cirkvou“.

František má na mysli jednotu v Cirkvi, ale nie uniformovanosť, skôr živú tvorivosť. Svätý Duch utvára harmonickú jednotu v rôznosti. Veľký dojem vzbudil František, keď na Zelený štvrtok umýval a bozkával nohy mužom i ženám, katolíkom, iným kresťanom i mohamedánom. Tak prejavil svoj ekumenizmus a otvorenosť k dialógu so všetkými. Vyzval všetkých ľudí dobrej vôle: „Buďme „strážcami“ stvorenia, Božieho úmyslu vpísaného do prírody, ochrancami toho, čo nás obkľučuje; nenechajme, aby znaky smrti a ničenia sprevádzali kroky tohto nášho sveta“. „Strážiť s nehou a vrúcnosťou: lásku, chudobných, jednotu kresťanov, zem“.

Nech Boh sprevádza Františka v jeho úlohe pre službu Cirkvi a ľudstva!