Svätý Otec s členmi Pápežskej nadácie Centesimus Annus

Pápež František dnes na audiencii prijal členov Pápežskej nadácie Centesimus Annus. Pred dvadsiatimi rokmi ju založil blahoslavený Ján Pavol II. Nesie názov encykliky, ktorú podpísal pri príležitosti stého výročia Rerum novarum. Opiera sa o sociálnu náuku Cirkvi, no jej činnosť ovplyvnili aj pápeži, osobitne pápež Benedikt XVI. encyklikou Láska v pravde. V Ríme sa dnes končí jej každoročné medzinárodné zasadnutie nadácie na tému „Väčšia solidarita k mladým: formácia a inovácia pilierov lepšieho zajtrajška“. Pápež František pri tejto príležitosti členom nadácie poďakoval za úsilie pre „prehlbovaní a rozširovaní vedomostí o sociálnej náuke prostredníctvom kurzov a publikácií“. Práve solidarita je nosnou hodnotou sociálnej doktríny, ako to často pripomínal aj Ján Pavol II. Pápež František sa však pýta, čo znamená „prehodnotiť solidaritu“?
„Určite to neznamená diskutovať o nedávnom učení, ktorého prezieravosť a aktuálnosť sa, práve naopak, ukazuje čoraz viac. Naviac ,prehodnotiť‘, ako sa mi zdá, znamená dve veci: predovšetkým kombinovať učenie so sociálno-ekonomickým rozvojom, ktorý ako konštantný a rýchly, predstavuje vždy nové aspekty. Na druhom mieste ,prehodnotiť‘ znamená prehĺbiť, ďalej uvažovať, aby bola objavená účinnosť spolupatričnosti, ktorá vyviera z hĺbky evanjelia, teda z Ježiša Krista“ a preto, ako taká, obsahuje nevyčerpateľné možnosti“.
Dnešná hospodárska a spoločenská kríza, podľa Svätého Otca, ešte viac pobáda „prehodnotiť“, znovuobjaviť a uvedomiť si pravdivosť a aktuálnosť vyjadrení sociálnej náuky Cirkvi, ktoré sú zamerané na uvedenú problematiku. Jedným z nich je tvrdenie encykliky Laborem exercens: „Keď sa dívame na celú ľudskú rodinu ..., nemôže na nás nezapôsobiť zarážajúci fakt, ktorý nadobudol obrovské rozmery: z jednej strany veľké zásoby prírody zostávajú nevyužité, z druhej strany zasa existujú zástupy nezamestnaných alebo len čiastočne zamestnaných a nespočetné masy hladujúcich; tento fakt nepochybne dokazuje, že ... čosi nefunguje správne, a to práve v bodoch, ktoré sú najkritickejšie a majú najväčší sociálny význam” (č.18).

Pápež František vychádzajúc z tvrdenia encykliky ďalej pokračoval upozornením na fenomén nezamestnanosti a straty práce, ktorý „sa rozširuje ako olejová škvrna na veľké plochy na západe a znepokojujúcim spôsobom zväčšuje hranice chudoby. Niet horšej chudoby ako tej, ktorá nedovolí zarábať si na chlieb a zbavuje dôstojnosti samotnú prácu“. To, že „čosi nefunguje“ sa nevzťahuje iba na južnú časť našej planéty, ale na celý svet, zdôraznil ďalej pápež. „Odtiaľ vychádza požiadavka „prehodnotiť solidaritu“ už nie ako jednoduchú pomoc chudobným, ale ako globálne prehodnotenie celého systému, ako hľadanie spôsobov jeho vylepšenia a úpravy, ktoré budú v súlade so základnými právami človeka a všetkých ľudí“.
Svätý Otec ďalej uviedol, že dnešná kríza „nie je iba ekonomická a finančná“, ale vyrastá z určitej etickej a antropologickej krízy. „Nasledovanie idolov moci, zisku, peňazí ponad hodnotu ľudskej osoby sa stalo základnou funkčnou normou a rozhodujúcim kritériom organizovania“. Podľa pápeža Františka sa zabúda na to, že hodnota dôstojnosti ľudskej osoby je viac ako špekulácie, logika a všetky obchodné parametre. Človeku má byť ponúknutá možnosť, na ktorú má právo, aby mohol „žiť dôstojne a aktívne prispievať k spoločnému dobru“. Ďalej pripomenul slová Benedikta XVI., ktorý tiež zdôrazňoval, že každá ľudská činnosť, aj tá ekonomická, musí byť štrukturalizovaná a inštitucionalizovaná eticky (porov. enc. Caritas in veritate, 36). „Musíme sa vrátiť k centrálnemu postaveniu človeka, k etickejšiemu pohľadu na ľudskú činnosť a vzťahy bez strachu, že niečo stratíme“, uviedol v závere príhovoru pápež František. – aj, mf –