Pápež František talianskym biskupom: Vyznanie viery je obnovením odpovede na ono «nasleduj ma»

Dnes 23. mája predsedal pápež František večer o 18.00 hod v Bazilike sv. Petra bohoslužbe slova spojenej so slávnostným vyznaním viery spolu s biskupmi Konferencie biskupov Talianska, a to v rámci jej 65. generálneho zasadnutia. Po úvodných slovách, ktorými pápeža Františka v mene prítomných pozdravil kardinál Angelo Bagnasco, a po čítaniach nasledovala meditácia Svätého Otca:

„Je významné a veľmi sa tomu teším“ – povedal Svätý Otec – „že sa naše prvé stretnutie koná tu, na mieste, ktoré uchováva nielen hrob Petra, ale aj živú spomienku na jeho svedectvo viery, na jeho službu pravde a jeho obetovanie sa až po mučeníctvo pre evanjelium a pre Cirkev. Dnes večer sa tento ‚oltár vyznania‘ mení na Tiberiatské jazero, na brehoch ktorého sa znovu započúvame do prekrásneho dialógu medzi Ježišom a Petrom, s otázkou adresovanou apoštolovi, ktorá však musí rezonovať aj v našich srdciach: «Miluješ ma?», «Si mojím priateľom?» (porov. Jn 21,15) Táto otázka bola adresovaná človeku, ktorý sa napriek slávnostným vyhláseniam nechal premôcť strachom a zaprel. «Miluješ ma?», «Si mojím priateľom?» Táto otázka je určená každému z nás: Ak sa vyhneme príliš uponáhľanej a povrchnej reakcii, sme pobádaní pozrieť sa dovnútra, do seba samých. «Miluješ ma?», «Si mojím priateľom?» Ten, ktorý skúma srdcia (porov. Rim 8, 27,) sa stane žobrákom lásky a kladie nám jedinú naozaj zásadnú otázku, predpoklad a podmienku pre pastiera oviec, jeho oviec, jeho Cirkvi. Každá služba sa zakladá na tomto vzťahu s Pánom, žiť v ňom je meradlom našej cirkevnej služby, ktorá je vyjadrená v pripravenosti byť poslušným, pripravenosti uponížiť sa, úplne sa darovať (porov. Flp 2,6). Navyše dôsledkom lásky k Pánovi je dať všetko – úplne všetko, a to až po sám život – jemu: to je to, čo musí odlišovať našu pastoráciu, je lakmusovým papierikom, ktorý hovorí, nakoľko sme objali tento dar odpovedajúc na výzvu Ježiša, a nakoľko sme spojení s ľuďmi a komunitami, ktoré nám boli zverené. Nie sme výrazom nejakej štruktúry alebo organizácie: aj cez službu našej autority sme povolaní byť znamením prítomnosti a pôsobení Zmŕtvychvstalého, budovať spoločenstvo bratskej lásky.“


Pápež pokračoval otázkou: „Kým sme, bratia, pred Bohom? Aké sú naše skúšky? Čo nám Boh hovorí skrze ne? O čo sa môžeme oprieť pri ich prekonávaní?“ Ako u Petra, neústupčivá otázka Ježiša môže aj nám navodiť smútok, keď si uvedomíme naše slabosti, slabosti našej slobody, ktoré často spôsobujú zmätok, frustrácie, dokonca aj nedôveru. Byť pastiermi, pokračoval Svätý Otec, to znamená veriť každý deň v milosť a silu, ktorá pochádza od Pána, a to napriek našej slabosti, a prevziať plnú zodpovednosť za to, že kráčame pred stádom; aby náš hlas bol rozpoznateľný tými, ktorí prijali vieru, ale aj tými, ktorí «nie sú z tohto ovčinca» (Jn 10,16).

„Drahí bratia, vyznanie viery, ktoré teraz spoločne obnovíme, nie je formálnym aktom, ale obnovením svojej odpovede na ono «nasleduj ma», ktoré uzatvára Jánovo evanjelium (21,19): znamená nasadiť svoje životy podľa projektu Boha, darovať celé svoje «ja» Pánu Ježišovi. Tam pramení rozlišovanie, ktorá rozpozná a postará sa o myšlienky, očakávania a potreby ľudí našej doby.“

V tomto duchu pápež František poďakoval každému z prítomných biskupov za ich službu a zveril ju do rúk Panny Márie. Po meditácii nasledovalo samotné vyznanie viery a spoločné modlitby veriacich, ukončené modlitbou Otče náš. Na záver pápež udelil talianskym biskupom, ale aj všetkým veriacim, ktorí sa zhromaždili v Bazilike sv. Petra na tejto liturgickej slávnosti, svoje apoštolské požehnanie. Spevom Salve Regina, počas ktorého Svätý Otec osobne a s bratskou srdečnosťou biskupov pozdravil, sa slávnostná bohoslužba slova ukončila . –jk-