Pápež František: Nie je problém, že sme hriešnici, ale že sa nenecháme premieňať stretnutiami
s Kristom
Syntéza dnešnej homílie pápeža Františka by sa dala zhrnúť do konštatovania, že nie
je problém v tom, že sme hriešnici, ale že sa nenecháme premieňať v lásku pri stretnutí
s Kristom. Na svätej omši v Dome sv. Marty sa v piatok 17. mája zúčastnili niektorí
zamestnanci Vatikánskych múzeí. V centre krátkej meditácie, ktorú Svätý Otec prítomným
ponúkol, bolo evanjelium, v ktorom sa vzkriesený Ježiš trikrát pýta Petra, či ho miluje.
Je to dialóg lásky medzi Pánom a jeho učeníkom, povedal pápež a pripomenul príbehy
ďalších stretnutí Petra a Ježiša, počnúc prvým „Nasleduj ma!“ Potom stretnutie, pri
ktorom dostal nové meno Kéfas, znamenajúce nové poslanie a hoci Peter nič nechápal,
poslanie zostáva. Potom, keď Peter vyzná Krista ako Božieho Syna a vzápätí povie «nie»
ceste kríža, mu Ježiš povie «Choď preč, satan!» a on prijíma toto poníženie. Peter
– ako povedal pápež – bol často presvedčený, že je dobrý, v Getsemanskej záhrade je
ohnivý a vezme meč, aby bránil Ježiša, ale potom ho trikrát zaprie. A keď sa Ježiš
na neho pozrie tým krásnym pohľadom, Peter zaplače. V týchto stretnutiach s Ježišom
dozrieva Petrova duša, Petrovo srdce, dozrieva v láske. Takže keď Peter počuje, že
sa ho Ježiš trikrát pýta «Šimon, syn Jánov, miluješ ma?», zahanbí sa, pretože si spomenie
nato, keď trikrát povedal «nepoznám ho»:
„Peter bolzarmútený,
že sa ho užtretíkrát pýta «Miluješma?».
Tátobolesť, to zahanbenie...
Taký veľkýmuž, Peter... a hriešnik.
AlePánmu dal pocítiť, jemuajnám, žesmehriešnici,
všetci sme hriešnici. Problém nie jevtom,
žesmehriešnici. Problémje, že neľutujeme hriech,nehanbíme sazato,
čosmeurobili. Totojeproblém. Petermátento pocit previnenia,
zahanbenia, to je pokora, však? Petrov
hriech má dočinenia s veľkýmsrdcom, ktoréPeter mal, a ktoré ho dovádza kstretnutiusJežišom a k radostizodpustenia.“
Pán nezabúda na svoj sľub, keď povedal «Ty si skala» a teraz hovorí
«Pas moje ovce» a odovzdáva svoje stádo hriešnikovi:
„Ale Peter
bolhriešnik, nie však mravne skazený.Hriešnici,áno to sme všetci, ale nie skazení. Poznalsomkňaza, ktorý bol dobrým farárom; a keďbol vymenovaný za biskupa,pociťoval
zahanbenie, pretožesa necítilhoden,
mal z toho duchovnémuky. Šiel za
spovedníkom. Spovedníksi ho vypočulapovedal: ‚Ale nebojsa.
Aktakveľkého hriešnika Petraurobil pápežom, choď do toho!‘ Pretože Pán jetaký.
Pán námdáva dozrieťcezmnohé
stretnutia sním, aj snašimislabosťami,
snašimihriechmi,keď si
ich uznáme.“
Peter sa skutočne nechá tvárniť pri mnohých
stretnutiach s Ježišom, a to pomáha nám všetkým, povedal Svätý Otec, pretože sme na
rovnakej ceste. Peter je veľký nie preto, že je dobrý, ale preto, že je šľachetný,
má šľachetné srdce, a to ho privedie až k slzám, k tej bolesti, k tomu zahanbeniu
a aj k jeho poslaniu dohliadať na stádo:
„Prosme dnesPána,
aby námtento životný príkladmuža,
ktorýsaneustálestretávasPánomaPán ho očisťuje,
umožňuje mu prostredníctvom týchtostretnutí dozrievať,
pomáhalnapredovať, vyhľadávaťPánaastretnutiasním. Aleviac než toto, jedôležité dovoliťPánovi
stretnúť sa s nami.On nás vždy hľadá, on je vždy blízko, ale my často
pozeráme na inú stranu, pretože nechceme s ním hovoriť. Nechceme, aby sa Pán
s nami stretol . Stretnúť sasPánom, alečojedôležitejšie, dovoliť Pánovi,
aby sa s nami stretol,to jemilosť. Tojemilosť, ktorejnásučíPeter. Vyprosujme si dnes tútomilosť. Nech
sa tak stane.“ –jk-