Pápež František: Cirkev potrebuje kresťanov radikálnych, ktorí sa neboja „vyrušovať“
z pohodlia
Cirkev veľmi potrebuje apoštolskú horlivosť, ktorá nás poháňa vpred v ohlasovaní Ježiša.
Toto konštatovanie vyslovil pápež František dnes ráno v homílii svätej omše v Dome
sv. Marty. Poukázal na tzv. sviatočných kresťanov bez odvahy, ktorým stačia kompromisy.
Eucharistiu koncelebrovali kardinál Peter Turkson a Mons. Mario Toso, predseda a sekretár
Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a zúčastnila sa na nej skupina zamestnancov
tohto dikastéria, ako aj skupina zamestnancov Vatikánskeho rozhlasu.
Celý
Pavlov život bol bojom na otvorenom poli, životom s množstvom skúšok – povedal Svätý
Otec vo svojej homílii, zameranej na Apoštola národov, ktorý prechádza svojím životom
od prenasledovania k prenasledovaniu, ale nenechal sa odradiť. Pavlov osud je životným
osudom s mnohými krížmi, ale on pokračuje ďalej, pozerajúc na Pána ide v pred:
„Pavol otravuje: jetočlovek, ktorýsvojimi kázňami, svojouprácou, svojimi postojmi prekáža, pretože
skutočne ohlasujeJežišaKristaaohlasovanieJežišaKrista ruší naše
pohodlie, mnohorakénaše pohodlné návyky–ajkresťanské, však? Pán chce,
aby smevždyišli ďalej...Aby sme
nehľadaliútočiskovpokojnom pohodlnom
živote,v starých zabehaných spôsoboch.Pavol
takto ohlasujúcPánaje na obtiaž, ruší.
Aleonišiel ďalej, pretože malvsebetento významný postojkresťana,
ktorýmjeapoštolskáhorlivosť.
Mal svojeapoštolskénasadenie, zápal. Nebolčlovekomkompromisov. Nie!Pravda:
vpred! OhlasovanieJežišaKrista:
vpred!“
Samozrejme, ako poznamenal pápež, sv. Pavol bol
ohnivým mužom. Ale to nie je len o jeho temperamente. Bol to Pán, ktorý ho zapojil
do tohto zápasu. Naozaj, bol to Pán, ktorý ho pobádal ísť ďalej, aby svedčil aj v
Ríme:
„Mimochodom, páčisami,
že Pánsastará o tútodiecézuaž doteraz...Sme privilegovaní!Apoštolskáhorlivosťnie je akýmsi nadšenímpre
získanie moci, či preto, aby sme niečomali.
Jeto niečo, čoprichádzazvnútra, čo ten istý Pánchce odnás:
Kresťanasapoštolskouhorlivosťou.
Aodkiaľ prichádza tátoapoštolskáhorlivosť?
Vychádza z poznaniaJežišaKrista. Pavol
našiel Ježiša Krista, stretol sa s ním, ale nepoznal hointelektuálne, vedecky–to jedôležité, pretože to môže pomôcť nám –ale
prvotným poznaním, ktorým je poznanie srdcom, teda z osobnéhostretnutia.“
To je to, čo pobáda Pavla, aby šiel ďalej hlásať
Ježiša, vždy, za akýchkoľvek okolností. Je to vždy s problémami, ale nie s problémami
pre problémy, ale kvôli Ježišovi. Pri ohlasovaní Ježiša sú dôsledky takéto. Apoštolská
horlivosť, zdôraznil Svätý Otec, môže byť chápaná iba v atmosfére lásky. Apoštolský
zápal je niečo čudné, duchovné bláznovstvo, zdravé bláznovstvo. A Pavol bol takto
zdravo pochabý. Svätý Otec vyzval prítomných prosiť Ducha Svätého, aby nám dal podrásť
v apoštolskej horlivosti, ktorá by nemala patriť len misionárom. Na druhej strane
varoval pred vlažnými kresťanmi v Cirkvi, ktorí necítia potrebu napredovať:
„Existujú
aj tzv. sviatočníkresťania, však? Ktorí
súvzdelaní, dokonca veľmidobre,
alenevedia byť synmi a dcérami Cirkvi, ktorí s nadšením
ohlasujú. Dnes si môžemeprosiť od DuchaSvätéhotútoapoštolskúhorlivosťpre všetkých znás, abynám
dal milosťbyť dokonca nepríjemnými tam,
kdeje toprílišpohodlnév Cirkvi,milosťísťnaperifériu.Cirkevtoto veľmipotrebuje! Nielenv ďalekých krajinách, v mladých cirkvách,medzi národmi,ktoré ešte nepoznajúJežišaKrista, ale aj tuv mestejepotrebnétakéto ohlasovanieJežišaKrista.
Takževyprosujme si odDuchaSvätéhotútomilosťapoštolskejhorlivosti:
byť kresťanmisapoštolskouodvahou.
Aak budemevyrušovať, nech je zato
zvelebený Pán. Do toho, ako hovoríPánPavlovi: Vpred s odvahou!“ -jk-