Autorom komentára
je Matej Šiškovič, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI):
Slovo reforma
si na Slovensku málokto spája s pozitívnym posolstvom. Bežný človek si pod týmto pojmom
predstaví napríklad platenie za návštevu lekára, zníženie sociálnych dávok, vyššie
odvody, či neskorší vek odchodu do dôchodku. Napriek tomu si u nás štyri pätiny obyvateľov
myslí, že reformy sú pre našu krajinu potrebné. Prečo teda reformy nemáme radi? A
ako robiť reformy pre ľudí?
Ekonomická teória hovorí, že štrukturálne reformy
vytvárajú priestor pre vyšší ekonomický rast a zamestnanosť. To sa v konečnom dôsledku
premieta do vyššej životnej úrovne. Príkladom takých reforiem môže byť zníženie administratívneho
zaťaženia podnikateľov, zdravotníctvo s kvalitnými službami a bez dlhov, či opatrenia
zabezpečujúce menej korupcie a klientelizmu vo verejnom sektore. Problém reforiem
je, že väčšinou sa prejavujú až s niekoľkoročným odstupom. Politici sú preto často
malo motivovaní, aby realizovali reformy, ktorých politické náklady sa prejavia hneď,
ale úspechy z nich budú žať až ich nástupcovia. V jednej zo školských čítaniek bol
v minulosti krátky príbeh. Dedko v ňom sadil mladé jablone. Vnúčik sa pýtal, že prečo
ich sadí, keď bude tak dlho trvať, kým prinesú ovocie. Dedko mu nato vysvetlil, že
tie jabĺčka budú už pre neho.
Aj mnohým reformám trvá dlhšie, kým prinesú
ovocie. Napríklad, ak budeme dnes pracovať na kvalitnejšej príprave pre budúcich učiteľov,
niekoľko rokov to potrvá, kým zo škôl vyjdú lepšie vzdelaní absolventi. Podobne je
to aj s verejným dlhom. Ozdraviť verejné financie sa dá cez vyššie dane, nižšie sociálne
dávky, nižšie platy úradníkov, učiteľov, či policajtov. To nikto nechce. Ale naša
vyššia životná úroveň, ktorá je na dlh, znamená, že sa s ním budú musieť raz vysporiadať
naše deti. Ako rozpoznať či vlády prinášajú dobré reformy pre ľudí, alebo ide len
o populistické posolstvá pre voličov? Veď všetci sľubujú viac pracovných miest, či
kvalitnejšie zdravotníctvo a školstvo. Bývalý britský premiér Tony Blair považuje
za kľúčovú otázku riadenia a dostatočne vybudovaných kapacít vlády a verejnej správy.
Inak povedané, požaduje správnych ľudí, na správnych postoch.
Aby to boli
reformy skutočne pre ľudí, mali by byť aj dobre pripravené a načasované. Systémové
zmeny by sa preto mali začínať vecnou analýzou. V minulosti boli na Slovensku mnohé
zásadné zmeny systému šité horúcou ihlou. Potom hrozí, že niektorí ľudia musia znášať
príliš veľké bremeno, peniaze sa vyhodia na nefungujúce veci, alebo sa zmeny nedotiahnu
do konca. Ďalšou brzdou pre rozvoj krajiny je aj častá absencia minimálnej politickej
a odbornej zhody na smerovaní krajiny. Pozitívnou výnimkou je napríklad schválenie
dlhovej brzdy a vznik nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá dohliada
na hospodárenie vlády. V tomto prípade sa na dobrom riešení dokázali výnimočne zhodnúť
takmer všetci politici naprieč politickým spektrom. Ďalším odporúčaním pre lepšie
reformy je učiť sa od úspešných. Nie je hanba inšpirovať sa dobrým a vyvarovať sa
zlému. V mnohých prípadoch sú najlepšie riešenia mnohých problémov už známe, potrebné
je ich len zaviesť do praxe. V prípade Slovenska by sme mali dodať, že dôležitá
je aj transparentnosť a čistota vládnutia. Ťažko sa stotožníme s potrebou uťahovania
opaskov, keď mnohé úrady nakupujú predražené tovary a služby od firiem spriaznených
s politikmi. Ak chceme mať primeranú úroveň nielen dnes ale aj v budúcnosti, viaceré
reformy sú pre našu krajinu skutočne potrebné. Realizovať by ich mali transparentní
a zodpovední lídri. Preto by sme mali podporovať zodpovedných a jasných lídrov, ktorí
neponúkajú len krátkodobé populistické riešenia. Dôležitá je aj príprava budúcich
schopných ľudí pre výkon verejnej funkcie. To platí po odbornej, ale aj po morálnej
stránke. Na presadenie dobrých reforiem, ktoré budú pre ľudí, sú totiž potrebné obidve.