Z generálnej audiencie: Duch Svätý nám umožňuje poznať Božie veci
Kresťanmi nemožno byť len na určitý čas, iba za istých okolností, kresťanmi musíme
byť v každej chvíli. Uviedol to pápež František vo svojej dnešnej katechéze, ktorú
predniesol na Námestí sv. Petra počas generálnej audiencie. Svoju pozornosť upriamil
na skutočnú Pravdu a pôsobenie Ducha Svätého. Jeho katechézu si dnes opäť vypočulo
desaťtisíce veriacich zhromaždených na námestí.
Drahí bratia a sestry, dobrý
deň! Dnes by som sa rád zastavil pri činnosti, ktorú vykonáva Duch Svätý, keď vedie
Cirkev a každého z nás smerom k Pravde. Ježiš hovorí svojim učeníkom: Duch Svätý „vás
uvedie do plnej pravdy“ (Jn 16,13), lebo on sám je „Duch Pravdy“ (porov. Jn 14,17;
15,26; 16,13). Žijeme v časoch, keď sú ľudia k pravde skeptickí. Benedikt XVI.
mnohokrát rozprával o relativizme, teda o sklone myslieť si, že nič nie je definitívne,
že pravda sa zakladá len na vzájomnej dohode alebo na tom, čo práve chceme. Na mieste
je teda otázka: existuje skutočná pravda? A čo je táto pravda? Môžeme ju spoznať?
Môžeme ju nájsť? Tu mi prichádza na um otázka rímskeho prokurátora Poncia Piláta,
ktorú položil, keď mu Ježiš vyjavil hlboký zmysel svojho poslania: „Čo je pravda?“
(Jn 18,37.38). Pilát nedokáže pochopiť, že skutočná Pravda stojí pred ním, nedokáže
vidieť v Ježišovi tvár pravdy, ktorá je Božou tvárou. A predsa, Ježiš je skutočne
touto Pravdou, ktorá sa v plnosti časov „stala telom“ (porov. Jn 1,1.14), prišla medzi
nás, aby sme ju spoznali. Pravdy sa nemožno zmocniť ako nejakej veci, pravdu treba
stretnúť. Nie je to vlastníctvo, je to stretnutie s Osobou. Kto nám však dáva
spoznať, že Ježiš je Slovo pravdy, jednorodený Syn Boha Otca? Svätý Pavol nás učí,
že „nik nemôže povedať Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12,3). Práve Duch
Svätý, dar vzkrieseného Krista, nám teda dáva spoznať Pravdu. Ježiš ho volá „Paraklétos,
Utešiteľ“, čiže „ten, ktorý prichádza na pomoc“. Je nám po boku a pomáha nám pri putovaní
za poznaním; počas Poslednej večere Ježiš uisťuje učeníkov, že ich Duch Svätý naučí
všetko a pripomenie im všetky jeho slová (porov. Jn 14,26). Čo teda robí Duch
Svätý v našom živote a v živote Cirkvi, aby nás priviedol k pravde? Predovšetkým pripomína
a vtláča do sŕdc veriacich slová, ktoré Ježiš povedal – a práve prostredníctvom týchto
slov – ako to ohlasovali proroci Starého zákona – je do našich sŕdc vpísaný zákon
Boží, a stáva sa v nás princípom hodnotenia rozhodnutí i riadenia každodenných skutkov;
stáva sa princípom života. Uskutočňuje sa tu predpoveď proroka Ezechiela: „od všetkých
vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového
ducha vložím do vás... Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať
podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich“ (Ez 36,25-27). Naozaj,
z hĺbky nášho vnútra sa rodia naše skutky: je treba, aby sa celé naše srdce obrátilo
k Bohu – a Duch Svätý ho premení, ak sa mu my sami otvoríme.
Duch Svätý nás
potom, ako to Ježiš sľubuje, uvedie do „plnej pravdy“ (Jn 16,13); privedie nás nielen
k stretnutiu s Ježišom, s plnosťou Pravdy, ale priam „doprostred“ tejto Pravdy. Duch
nám dáva vstúpiť do stále hlbšieho spoločenstva s Ježišom; darúva nám poznanie Božích
vecí. Toto nemôžeme dosiahnuť len našimi silami. Ak nás Boh vnútorne neosvieti, naše
kresťanstvo bude povrchné. Tradícia Cirkvi hovorí, že Duch pravdy koná v našom srdci
tak, že v ňom vzbudzuje „zmysel pre vieru“ (sensus fidei), prostredníctvom ktorého,
ako hovorí Druhý vatikánsky koncil, Boží ľud, pod vedením Magistéria, bez omylu prijíma
odovzdanú vieru, hlbšie do nej preniká so správnym úsudkom a plnšie ju uvádza do života
(porov. Lumen gentium, 12). Môžeme sa pýtať: som otvorený pre činnosť Ducha Svätého,
modlím sa k nemu, aby mi dal svetlo, aby ma urobil citlivým pre Božie veci? Toto je
modlitba, ktorú sa nám treba modliť každý deň, každý jeden deň: Duch Svätý, nech je
moje srdce otvorené Božiemu Slovu, nech je moje srdce otvorené dobru, nech je moje
srdce otvorené Božej kráse, každý deň. Chcel by som vám ale položiť otázku: koľkí
z vás sa denne modlia k Duchu Svätému? Bude vás málo, však? Málo, málo, málo, ale
musíme odpovedať na túto Ježišovu túžbu, treba sa nám každý deň modliť k Duchu Svätému,
aby nám otvoril srdce pre Ježiša. Spomeňme si na Máriu, ktorá „zachovávala všetky
tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19.51). Prijatie týchto slov
a právd viery, ktoré treba uviesť do života, sa uskutočňuje a rastie prostredníctvom
činnosti Ducha Svätého. V tomto zmysle sa nám treba učiť od Márie, aby sme aj my prežili
jej „áno“, jej úplnú odovzdanosť pre prijatie Božieho Syna do vlastného života, ktorý
je od tej chvíle celkom premenený. Prostredníctvom Ducha Svätého Otec a Syn u nás
nachádzajú svoj príbytok: žijeme v Bohu a z Boha. Je však náš život naozaj oživovaný
Bohom? Koľko vecí uprednostňujeme pred Bohom? Drahí bratia a sestry, potrebujeme
sa nechať preniknúť svetlom Ducha Svätého, aby nás uviedol do Pravdy Boha, ktorý je
jediným Pánom nášho života. V tomto Roku viery sa pýtajme, či sme urobili nejaký
konkrétny krok k tomu, aby sme viac spoznali Krista a pravdy viery, či sme čítali
a meditovali Sväté Písmo, či sme študovali Katechizmus, prijímali sviatosti... Pýtajme
sa však zároveň, aké sme podnikli kroky, aby viera riadila celý náš život. Kresťanmi
nemožno byť „na čas“, len na niekoľko momentov, za niektorých okolností, pri niektorých
rozhodnutiach; nie, nemožno byť takýmito kresťanmi, treba byť kresťanmi v každej chvíli!
Úplne. Kristova pravda, ktorej nás Duch Svätý učí a ktorú nám on sám darúva, sa vždy
a neustále týka nášho každodenného života. Vzývajme ho častejšie, aby nás viedol po
ceste Kristových učeníkov. Vzývajme ho každý deň, dajme si tento záväzok: každý deň
sa chceme modliť k Duchu Svätému. Skúsite to? Áno? Nepočujem, každý deň, áno? A tak
nás Duch Svätý privedie bližšie k Ježišovi Kristovi. Ďakujem. Preklad: Martin
Kramara