Pápež František: Neizolujme sa v egoizme, končí zle

Potrebujeme veľké srdce, schopné milovať – poznamenal pápež František v homílii dnešnej svätej omše. Varoval, že postoj sebectva, ako u Judáša, vedie k izolácii svojho vlastného svedomia a nakoniec k zrade Ježiša. Na slávení Eucharistie v Dome sv. Marty sa dnes ráno zúčastnili skupiny zamestnancov Vatikánskych múzeí a niektorí študenti Pápežského portugalského kolégia.

Ak naozaj chceme nasledovať Ježiša, musíme žiť život ako dar, ktorý sa dáva ostatným, nie ako poklad, ktorý má byť strážený, uchovávaný. Svätý Otec sa v homílii zameral na kontrast medzi cestou lásky a cestou sebectva, keď upozornil na Ježišove slová: «Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.» Ale dnešná liturgia, poznamenal, nám predkladá aj inú osobu, Judáša, ktorý mal práve opačný postoj. Pri ňom sa Svätý Otec pozastavil s vysvetlením, že Judáš si nikdy neuvedomil, čo je dar.

„Myslime na ten okamih Márie Magdalény, keď umýva Ježišove nohy nardovým olejom, tak drahým. Je to duchovný moment, moment vďačnosti, okamih lásky. A on sa dištancuje a vysloví trpkú kritiku: ‚Ale toto mohlo byť použité pre chudobných!‘ Toto je prvý odkaz, ktorý som našiel v evanjeliu o chudobe ako ideológii. Tento ideológ nevie, čo je to láska, pretože sa nevie darovať.“

Judáš, poznamenal pápež František, bol mimo, vo svojej samote, a tento postoj sebectva prerástol do zrady Ježiša. Kto miluje, dodal, dáva svoj život ako dar, sebec sa namiesto toho stará o svoj život, rastie v tomto sebectve a stáva sa zradcom, ale vždy sám. Avšak tí, ktorí dávajú svoj život z lásky, nikdy nie sú sami, sú vždy v spoločenstve s ostatnými. Nakoniec ten, kto izoluje svoje svedomie, varoval pápež, stratí ho. Tak sa to skončilo s Judášom, ktorý bol modloslužobníkom peňazí.

„Táto modloslužba ho viedla k izolovaniu sa od spoločenstva ostatných. Ide o drámu izolovania svedomia, keď sa kresťan začne uzatvárať, izoluje aj svoje svedomie od pocitu spolupatričnosti, od spolucítenia s Cirkvou, od lásky, ktorú nám dáva Ježiš. Na rozdiel od toho kresťan, ktorý dáva svoj život, ktorý ho stráca, ako hovorí Ježiš, nájde ho, nájde ho v jeho plnosti. A ten ako Judáš, ktorý si ho chce zachrániť pre seba, nakoniec ho stráca. Ján hovorí, že v tej chvíli vošiel do Judášovho srdca satan. A musíme povedať, že satan je zlým platiteľom. Vždy podvádza! Vždy!“

Ale Ježiš vždy miluje a vždy sa dáva. Tento dar lásky, povedal Svätý Otec, nás pobáda milovať, aby sme prinášali ovocie, a to ovocie, ktoré zostane. Svoju homíliu pápež ukončil vzývaním Ducha Svätého:

„V týchto dňoch očakávania sviatku Svätého Ducha volajme: Príď, Duchu Svätý, príď a daj mi to veľké srdce, ktoré by bolo schopné milovať s pokorou, tichosťou, to otvorené srdce, ktoré bude schopné milovať. Prosme si od Ducha Svätého milosť, aby sme boli slobodní od inej cesty, od sebectva, ktoré nakoniec končí zle. Vyprosujme si túto milosť.“ –jk-