Pápež František: Duch Svätý nám pripomína pôsobenie Boha v našom živote

Je to Duch Svätý, ktorý kresťanovi dáva schopnosť pamätať na to, čo bolo a pripomína mu dary prijaté od Boha. Bez tejto milosti by bol v nebezpečenstve skĺznuť do modlárstva – povedal pápež František v homílii svätej omše slávenej dnes ráno v Dome sv. Marty. Zúčastnili sa na nej zamestnanci technického, administratívneho a generálneho riaditeľstva Vatikánskeho rozhlasu a Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov. Predstavitelia dikastéria, kardinál Antonio Maria Veglio, predseda rady, ďalej sekretár Mons. Joseph Kalathiparambil a vicesekretár páter Gabriel Bentoglio so Svätým Otcom koncelebrovali.

Odpoveď, ktorú dostal Pavol od skupiny učeníkov v Efeze – zaznamenaná v Skutkoch apoštolov – je prekvapujúca: «Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.» Pápež František začal svoju homíliu týmito slovami, ktoré vzbudili úžas Pavla, ale s realizmom poznamenal, že neznalosť, manifestovaná kresťanmi pred dvoma tisíckami rokov, nie je len vecou čias prvých kresťanov. Duch Svätý – ako povedal Svätý Otec – je vždy tak trochu nepoznaný našou vierou:

„Mnoho kresťanov dnes nevie, kto je Duch Svätý, ako je to s Duchom Svätým. A niekedy počuť: ‚Mám vzťah k Otcovi, aj k jeho Synovi, pretože sa modlím Otče náš k Otcovi, som v spojení so Synom, ale neviem, čo mám robiť s Duchom Svätým.‘ Alebo sa hovorí, že ‚Duch Svätý je holubica, ktorá nám dáva sedem darov‘. Ale takto chudák Duch Svätý zostáva vždy na konci a nenachádza správne miesto v našom živote.“

Pritom, ako povedal pápež František, Duch Svätý je Boh, ktorý pôsobí v nás; Boh, ktorý nám pripomína minulosť, prebúdza našu pamäť. Sám Ježiš hovorí apoštolom pred Turícami: «Duch Svätý, ktorého vám zošle Boh v mojom mene, vás posilní a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.» Inak by sa tu pre kresťana črtala nebezpečná naklonená rovina:

„Kresťan bez pamäti nie je pravým kresťanom, je mužom alebo ženou, ktorí sú väzňami okolností či náhody; človekom bez histórie. Má ju, ale nevie, čo s ňou. Je to Duch, ktorý vás naučí, ako naložiť s minulosťou, so spomienkami na to, čo bolo... Autor Listu Židom hovorí: «Pamätajte na svojich otcov vo viere» – pamäť, «pripomínajte si ich začiatky vo viere, akí boli odvážni» – pamäť. Spomienky nášho života, pamätanie si našej histórie, pripomínanie si chvíle, keď sme mali tú milosť stretnúť Ježiša, pamäť na všetko to, čo nám povedal Ježiš.“

„To je pamäť, ktorá vychádza zo srdca, je milosťou Ducha Svätého“, dôrazne opakuje pápež František. Avšak mať pamäť – precíznu – to tiež znamená mať na pamäti naše vlastné slabosti, biedu, ktoré nás robia otrokmi, a súčasne mať na pamäti Božiu milosť, ktorá nás z nich vyslobodzuje:

„A keď príde trochu márnosti a niekto si pomyslí, že je nositeľom Nobelovej ceny za svätosť, pamäť nám prospeje: ‚Len si spomeň, odkiaľ som ťa zobral; z konca stáda. Bol si vzadu, za stádom.‘ Pamäť je veľká milosť, a keď kresťan nemá pamäť – je to tvrdé, ale je to pravda –,nie je kresťan, ale modloslužobník. Pretože je pred nejakým bohom, ktorý nemá cestu, nevie byť cestou. Ale náš Boh kráča s nami, pripája sa k nám, ide s nami. Zachraňuje nás. Píše našu históriu s nami. Pamätať na toto všetko a život sa stáva plodnejším!“

Pápež František uzatvára teda výzvou k nám kresťanom, aby sme si vyprosovali milosť pamäti, aby sme boli ľuďmi, ktorí nikdy nezabudnú na to, čo ich stála dosiahnutá cesta, nezabudnú na milosti, ktoré prijali v ich životoch, nezabudnú na odpustenie ich hriechov, nezabudnú, že boli otrokmi, a Pán ich vyslobodil. –jk-