Sv. Pavol príkladom pre kresťanov: ohlasovať, ale nesnažiť sa o prozelytizmus (homília pápeža Františka zo stredy 8. mája)

Evanjelizovať neznamená obracať ľudí na vieru. Kresťan, ktorý chce ohlasovať evanjelium, musí predovšetkým viesť dialóg, byť si vedomý toho, že nikto pravdu nevlastní. Pravdu prijímame v stretnutí s Ježišom. Pápež František to pripomenul v homílii počas tradičnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty, pri ktorej koncelebrovali kardinál Francesco Coccopalmerio a Mons. Oscar Rizzato. Tentokrát sa na nej zúčastnila aj skupina zamestnancov generálnych služieb Governatorátu, úradu tribunálu Mestského štátu Vatikán a kvetinárstva.

Pápež František nadviazal na dnešné čítanie, ktoré opisuje Pavlovu reč k Aténčanom na aeropágu a na spôsob jeho ohlasovania: Pavol buduje mosty bez odsudzovania kohokoľvek. Snaží sa srdcom priblížiť k tomu, kto počúva, „snaží sa o dialóg“. Práve preto bol podľa Svätého Otca tento apoštol národov naozajstným „budovateľom mostov“ a nie „budovateľom múrov“. Svojim spôsobom ohlasovania ponúkol príklad aj veriacim: „Kresťan musí ohlasovať Ježiša Krista takým spôsobom, aby bol Ježiš Kristus prijatý, nie odmietaný. A Pavol vie, že musí rozsievať toto evanjeliové posolstvo. Vie, že ohlasovanie Ježiša Krista nie je jednoduché, ale že to nezáleží len od neho: on musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, ale ohlasovanie Ježiša Krista, ohlasovanie pravdy, závisí od Ducha Svätého. Ježiš nám v dnešnom evanjeliu hovorí: ,Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.‘ Pavol nehovorí Aténčanom: ,Toto je encyklopédia pravdy. Študujte ju a spoznáte pravdu!‘ Nie. Pravda sa neskrýva v encyklopédii. Pravda je stretnutím. Je stretnutím s Najvyššou pravdou: s Ježišom. Nikto nie je pánom pravdy. Pravda sa prijíma v stretnutí.“
Svätý Otec sa však pýta, prečo Pavol konal práve takto? Pretože toto bol „Ježišov spôsob“. Hovoril so všetkými: hriešnikmi, mýtnikmi, učiteľmi zákona. Pavol teda nasleduje „Ježišov prístup“: „Kresťan, ktorý chce prinášať evanjelium, musí ísť touto cestou: počúvať všetkých! Teraz nastal ten správny čas v živote Cirkvi: týchto posledných päťdesiat - šesťdesiat rokov predstavuje krásne obdobie, pretože si spomínam na to, keď sme ešte ako deti počúvali v katolíckych rodinách, aj v mojej: ,Nie, nemôžeme ísť k ním domov, pretože nepatria do Katolíckej cirkvi!‘ Bolo to ako akési vylúčenie. Nie, nemohli sme ísť! Alebo preto, že sú socialistami alebo ateistami, nemôžeme ísť. Teraz už – vďaka Bohu – nie, toto sa už nehovorí, však? Však sa to nehovorí? Nehovorí! Bola to ako obrana viery, ale prostredníctvom múrov: Pán vybudoval mosty. Pavol si teda osvojil tento prístup, pretože to bol prístup Ježiša. A potom: Pavol si je vedomý, že musí ohlasovať, a nie obracať ľudí na vieru.“

Cirkev „nerastie v prozelytizme“, ako hovorí Benedikt XVI., „ale rastie vďaka príťažlivosti, svedectvu, kázaniu“. Podľa pápeža Františka mal Pavol práve takýto prístup: podstatou ohlasovania nie je prozelytizmus. Je schopný tak konať, pretože „nepochybuje o svojom Pánovi“. „Kresťania, ktorí majú strach vytvárať mosty a radšej budujú múry, sú kresťanmi neistými vo vlastnej viere, neistými v Ježišovi Kristovi,“ tvrdí Svätý Otec. Naopak, skutoční kresťania konajú ako Pavol, budujú mosty a snažia sa kráčať vpred. Sú si istí Ježišom Kristom a nepotrebujú hľadať dôvody na ospravedlnenie odlišného konania:
„Keď Cirkev stratí túto apoštolskú odvahu, stane sa z nej Cirkev na mieste, Cirkev poriadna, pekná, všetko sa bude zdať pekné, ale zostane bez schopnosti prinášať ovocie, pretože stratila odvahu ísť do periférií, kde sa toľko ľudí stáva obeťami modlárstva, zosvetštenia, slabých myšlienok... toľkých vecí. Prosme dnes sv. Pavla, aby nám dal túto odvahu apoštolov, túto duchovnú horlivosť, túto pevnú istotu. ,Ale, Otče, my sme omylní‘ – namietnete. No tak, ak sa pomýliš, vstaň a choď ďalej: toto je cesta.‘ Tí, ktorí nekráčajú len preto, aby sa nepomýlili, robia tú najväčšiu chybu.“ – mf –