Príhovor pápeža Františka rehoľným sestrám: Nedá sa nasledovať Krista mimo Cirkvi
V stredu 8. mája o 9.30 hod., ešte pred generálnou audienciou, prijal pápež František
900 účastníčok 19. plenárneho zhromaždenia Medzinárodnej únie vyšších rehoľných predstavených
ženských reholí. To sa konalo v Ríme od 3. do 7. mája 2013 a nieslo sa v duchu motta
prevzatého z Matúšovho evanjelia (Mt 20, 26) „Medzi vami to tak nebude“
s podtitulom „Služba autority podľa evanjelia“.
„Som
rád, že sa môžem dnes s vami stretnúť a rád by som pozdravil každú z vás a poďakoval
vám za všetko, čo robíte preto, aby bol zasvätený život stále svetlom na ceste
Cirkvi.” Toto sú prvé slová príhovoru Svätého Otca, ktorými sa obrátil počas stretnutia
v Aule Pavla VI. na pestrú paletu prítomných rehoľných sestier. Po pozdravoch poďakoval
kardinálovi Braz de Avizovi, prefektovi Kongregácie pre inštitúty zasväteného života
a spoločnosti apoštolského života, za jeho pozdravný príhovor v mene zhromaždenia
v úvode audiencie. Pápež František sa potom dotkol témy plenárneho zhromaždenia a
svoj príhovor rozčlenil do troch častí. „Témavášho zasadaniasamizdáobzvlášť dôležitávzhľadom naúlohu, ktorá vámbolazverená:
«Služba autority podľaevanjelia». Vo svetletohto vyjadreniaby som rád nadniesoltri
jednoduchémyšlienky, ktoré vám nechámnaosobné a spoločné uvažovanie. Ježiš sa
pri poslednej večeri obracia na apoštolov slovami «Nie vy ste si vyvolili mňa, ale
ja som si vyvolil vás» (Jn 15,16), ktoré pripomínajú všetkým, nielen nám kňazom, že
povolanie je stále iniciatívou Boha. Kristus vás povolal, aby ste ho nasledovali
v zasvätenom živote, a toto znamená neprestajné napĺňanie exodu zo seba samých
a života podľa Krista, podľa evanjelia, podľa Božej vôle, zriekajúc sa vlastných predstáv,
aby ste spolu so sv. Pavlom mohli povedať «Už nežijem ja, ale vo mne
žije Kristus» (Gal 2,20). Tento exodus zo seba samých znamená vydať sa cestou adorácie
a služby. Je to exodus, ktorý nás privedie na cestu adorácie Pána a služby Pánovi
v bratoch a sestrách. Adorovať Pána a slúžiť iným, bez ohľadu na nejaké výhody pre
seba, toto je to zrieknutie sa seba zo strany tých, ktorí slúžia ako predstavení.“
Pápež
František sa následne venoval trom evanjeliovým radám. Poslušnosť označil za načúvanie
Božej vôli podľa vnútorných hnutí Ducha Svätého, akceptujúc jej sprostredkovanie cez
ľudí. Chudobou podľa jeho slov víťazíme nad každým egoizmom podľa logiky evanjelia,
ktoré nás učí odovzdanosti do Prozreteľnosti Boha a Otca v úplnej dôvere. Učí nás
tiež solidarite, rozdávaniu sa v láske a zbližuje nás s chudobnými, chorými a so všetkými,
čo sú na periférii života. Nenaučíme sa jej teoreticky, ale dotýkajúc sa Kristovho
tela v pokorných, chudobných a núdznych. Čistotu nazval cennou charizmou, ktorá umocňuje
slobodné darovanie sa Bohu a druhým s nehou, milosrdenstvom. Čistota pre nebeské kráľovstvo
poukazuje na miesto našej afektivity v zrelej slobode a stáva sa znamením budúceho
sveta. Následne zdôraznil dôležitosť duchovného materstva, keď povedal: „Prosím
vás však, nech je to čistota «plodná», čistota, ktorá zrodí duchovné deti Cirkvi.
Zasvätená žena je matkou, musí byť matkou a nie «starou dievkou»! Prepáčte mi, že
takto hovorím, ale materstvo zasväteného života a jeho plodnosť je dôležitá. Nech
radosť z duchovnej plodnosti oživuje vašu existenciu, aby ste boli matkami ako postava
Márie Matky Cirkvi. Nemôžeme pochopiť Máriu bez jej materstva, nemôžete pochopiť Cirkev
bez jej materstva. A vy ste obrazom Panny Márie a Cirkvi.“ Druhou skutočnosťou,
na ktorú pápež František pri vykonávaní autority poukázal, bola služba: „Nesmiemenikdyzabudnúť, žepravámoc,
naakejkoľvek úrovni, je služba, ktorámá svojžiarivý vrcholnakríži.
Benedikt XVI., sveľkoumúdrosťou,
niekoľkokrát zdôraznil, že pre Božiuautoritujesynonymomvždy služba, pokora,
láska, privlastnenie si logikyJežiša, ktorýsa skláňa, aby umylnohyapoštolom(porov. Angelus29.januára2012) ahovorísvojimučeníkom:
«Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť
svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým,
bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.»
(Mt 20,25-27). Myslimenaškodu,
ktorú spôsobujúBožiemuľudumužiaženyv Cirkvi, ktorísúkarieristi, ktorí používajú ľudí, Cirkev,
našich bratovasestry–ktorým
bymalislúžiť–ako odrazovýmostíkpresvojevlastnézáujmyaosobnéambície. Ale totorobí Cirkvi veľkú škodu!“
Nakoniec v treťom
bode príhovoru sa Svätý Otec venoval cirkevnej povahe ako jednej z konštitutívnych
dimenzií zasväteného života, dimenzii, ktorá musí byť neustále obnovovaná a prehlbovaná:
„Vaše povolaniejezákladnoucharizmoupreputovanie Cirkvia nie jemožné, aby niektorý zasvätený alebo niektorá zasvätená
necítil s Cirkvou. Cítenie s Cirkvou,
ktorénám bolo dané v krste, nachádzasvojevyjadrenievsynovskejvernostiučiteľskémuúradu, v spoločenstve
sbiskupmiaPetrovým nástupcom,
biskupomRíma, viditeľnýmznamenímjednoty. Ohlasovanie a dosvedčovanie evanjelia nikdy nie sú skutkami
izolovaných jednotlivcov.“
Pápež zopakoval, že ohlasovanie evanjelia
nemôže byť vecou jednotlivcov, alebo skupín, keď – citujúc pápeža Pavla VI. – povedal,
že žiť s Ježišom bez Cirkvi, nasledovať Ježiša mimo Cirkvi, milovať Ježiša bez toho,
aby sme milovali Cirkev, je absurdnou dichotómiou. V závere svojho príhovoru v Aule
Pavla VI. Svätý Otec prítomné vyššie predstavené povzbudil, aby cítili zodpovednosť
za formáciu svojich inštitútov v duchu zdravého učenia Cirkvi, v láske k Cirkvi, v
cirkevnom duchu a dodal otázku: „Čobybola
Cirkev bez vás? Chýbalo by jejmaterstvo, cit,
neha, intuíciamatiek! Ďakujemvám!“ -jk, js-