Pápež František: byť pokorným kresťanom neznamená mať strach robiť veľké veci

Pápež František aj dnes na sviatok sv. Marka, evanjelistu, celebroval svätú omšu v kaplnke Domu sv. Marty ráno o 7.00 hod. Prítomní boli na nej niektorí členovia sekretariátu Biskupskej synody na čele s generálnym sekretárom Mons. Nikolom Eterovićom a ďalší. Svätý Otec hovoril o tom, že štýl ohlasovania evanjelia má byť pokorný, a súčasne nemá mať strach z veľkých vecí.

V centre jeho homílie bola stať Markovho evanjelia, ktorá rozpráva o nanebovstúpení Pána. Ježiš, skôr ako sa vráti k svojmu Otcovi, posiela apoštolov ohlasovať evanjelium až na kraj sveta, nielen v Jeruzaleme alebo v Galilei.

„Nie, na celom svete. Horizont obrovský... A ako môžeme vidieť, toto je misijné poslanie Cirkvi. Cirkev ide dopredu cez toto ohlasovanie všetkým, celému svetu. Ale nejde dopredu sama: ide s Ježišom «Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali». Pán spolupracuje so všetkými tými, ktorí hlásajú evanjelium. Toto je veľkodušnosť, ktorú by kresťania mali mať. Maloverný, ustrašený kresťan nechápe, že práve toto je kresťanské povolanie, táto veľkodušnosť: stále viac a viac, vždy vpred.“

Prvý list sv. Petra – povedal ďalej pápež – určuje štýl pokorného kresťanského ohlasovania:

„Štýl evanjelizácie súvisí s týmto postojom: pokora, služba, dobročinnosť, bratská láska. Ale, Pane, veď my si musíme podmaniť svet! To slovo ‚podmaniť si‘, to nie je ono. Musíme kázať svetu. Kresťan nesmie byť ako vojaci, ktorých víťazstvo znamená všetko vyplieniť. Kresťan hlása evanjelium skôr vlastným svedectvom, než slovami. S dvojitou dispozíciou, ako hovorí sv. Tomáš Akvinský: na jednej strane veľká duša, ktorá sa nebojí veľkých vecí, ide smerom k horizontu, ktorý nekončí a na strane druhej pokora, ktorá berie do úvahy malé veci.“

Toto je Božie – poznamenal pápež –, toto akési napätie medzi veľkým a malým. Kresťanské misionárske poslanie sa uberá touto cestou. Evanjelium podľa Marka sa končí krásnou frázou, v ktorej sa píše, že Ježiš učeníkom pomáhal a ich „slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“.

„Keď ideme s touto veľkodušnosťou a pokorou, keď sa nebojíme veľkých vecí na horizonte, ale berieme aj tie malé veci – pokoru, dobročinnosť –, Pán potvrdzuje naše slová a my napredujeme ďalej. Triumf Cirkvi je Ježišovo vzkriesenie, ale najprv je kríž. Dnes prosme Pána, aby sme sa stali misionármi Cirkvi, apoštolmi v Cirkvi, ale v tomto duchu: s veľkou veľkodušnosťou a tiež veľkou pokorou. Nech sa tak stane.“ –jk-