Pápež František: Každý deň spoznávať Boha v chudobných a maličkých

Myšlienka na posledný súd ako motivácia k lepšiemu prežívaniu prítomnosti. Prítomnosť ako čas, ktorý nám Boh milosrdne a trpezlivo darúva. Pápež František v dnešnej katechéze pokračoval v uvažovaní nad Krédom, pričom sa pozastavil aj pri dvoch podobenstvách z Matúšovho evanjelia. Na Námestí sv. Petra si ho dnes počas generálnej audiencie vypočulo stotisíc ľudí z celého sveta.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V Kréde vyznávame, že Ježiš „zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych”. Dejiny ľudstva majú svoj počiatok v stvorení muža a ženy na Boží obraz a podobu a ukončia sa Kristovým posledným súdom. Na tieto dva póly histórie sa často zabúda; zvlášť viera v posledný súd nie je dostatočne jasná a pevná v srdciach veriacich. Ježiš počas svojho pozemského života často pripomínal skutočnosť svojho posledného príchodu. Dnes sa chcem zamyslieť nad troma evanjeliovými textami, ktoré nám pomôžu vstúpiť do tohto tajomstva: o desiatich pannách, o talentoch a o poslednom súde. Všetky tri patria do Ježišovej reči o konci časov v Matúšovom evanjeliu.

Pripomeňme si predovšetkým, že Boží Syn svojím nanebovstúpením povzniesol k Bohu naše človečenstvo, ktoré na seba prijal a chce nás všetkých pritiahnuť k sebe. Volá celý svet, aby sa nechal objať Božím otvoreným náručím, aby na konci čias bolo všetko odovzdané Otcovi. Je tu však čas medzi prvým a posledným Kristovým príchodom, a to je práve čas, ktorý žijeme. Do tohto kontextu zapadá podobenstvo o desiatich pannách (porov. Mt 25, 1-13). Desať dievčat očakáva príchod ženícha, on však mešká a ony zaspávajú. Na neočakávané zvolanie, že ženích prichádza, sa všetky pripravujú, aby ho privítali. Päť z nich, rozumných, má olej, aby si ním naplnilo lampy, kým ďalších päť, pochabých, sa ocitne so zhasnutými lampami, pretože olej nemajú. Kým ho zháňajú, príde ženích a ony zostanú von pred bránou, ktorou sa vchádza na svadobnú hostinu. Vytrvalo klopú, ale už je neskoro a ženích odpovedá: nepoznám vás. Ženíchom je Pán, obdobím očakávania je čas, ktorý dáva nám, nám všetkým, s milosrdenstvom a trpezlivosťou ešte pred jeho posledným príchodom. Je to čas bdelosti, čas, v ktorom máme mať zažaté lampy viery, nádeje a lásky; čas, keď máme mať otvorené srdce voči dobru, kráse a pravde; čas, keď máme žiť podľa Boha, pretože nepoznáme deň ani hodinu Kristovho návratu. Žiada sa od nás, aby sme boli pripravení na stretnutie, nádherné stretnutie, na stretnutie s Ježišom. To znamená, že máme vnímať znaky jeho prítomnosti, udržiavať svoju vieru živú prostredníctvom modlitby, sviatostí a snažiť sa byť bdelými, nezaspať, nezabudnúť na Boha. Život kresťanov, ktorí zaspali je smutný, však? Nie je to šťastný život. Kresťan má byť šťastný Ježišovou radosťou... Nezaspime!

Druhé podobenstvo – o talentoch nás pobáda, aby sme uvažovali nad súvislosťou využívania darov, ktoré sme dostali od Boha a jeho druhým príchodom, keď sa nás opýta, ako sme ich používali (porov. Mt 25, 14-30). Toto podobenstvo dobre poznáme: pán domu ešte pred odchodom zverí každému zo sluhov niekoľko talentov, aby ich počas jeho neprítomnosti dobre využívali. Prvému sluhovi odovzdá päť, druhému dva a tretiemu jeden talent. Počas jeho neprítomnosti sa prví dvaja sluhovia usilujú získať ďalšie talenty – to boli staroveké peniaze, však? – kým ten tretí radšej zahrabe svoj talent do zeme a nedotknutý ho odovzdá hospodárovi. Ten, po svojom príchode, posúdi ich dielo: prvých dvoch pochváli, kým tretieho vyhodí von, do tmy, pretože zo strachu schovával svoj talent a uzavrel sa do seba samého. Kresťan, ktorý sa zatvára do seba, ktorý schováva všetko, čo mu Pán dal, nie je kresťanom! Je zvláštnym kresťanom, ktorý neďakuje Bohu za všetko, čo mu bolo darované. Toto nám pripomína, že očakávanie Pánovho príchodu je časom činnosti: nachádzame sa v čase činnosti, v čase, keď máme zúrodniť Božie dary v prospech nás samých, kvôli nemu, pre úžitok Cirkvi a iných: je to čas, v ktorom sa máme snažiť o to, aby sa dobro vo svete stále viac vzmáhalo. Osobitne v tomto období krízy – dnes – je dôležité, aby sme sa do seba nezatvárali ukrývaním našich talentov, vlastného duchovného, intelektuálneho a materiálneho bohatstva, ktorým nás Pán obdaroval, ale aby sme sa otvorili a boli solidárni a pozorní voči iným. Všimol som si, že na námestí je mnoho mladých. Je to tak? Je tu veľa mladých? Kde sú? Vás, ktorí ste na začiatku cesty života, sa pýtam: rozmýšľali ste nad talentami, ktoré vám Boh zveril? Uvažovali ste nad tým, ako ich môžete vložiť do služby iným? Neschovávajte svoje talenty! Stavte na veľké ideály, na také, čo rozširujú srdce, na ideály služby, ktoré umožnia vašim talentom, aby sa rozmnožili. Život sme nedostali preto, aby sme ho žiarlivo strážili pre seba samých, ale preto, aby sme ho darovali. Drahí mladí, buďte veľkodušní! Nebojte sa snívať o veľkých veciach!

Nakoniec pár slov o stati o poslednom súde, v ktorom je opísaný Pánov druhý príchod, keď bude súdiť všetkých ľudí, živých i mŕtvych (porov. Mt 25, 31-46). Evanjelista tu používa obraz pastiera, ktorý oddeľuje ovce od capov. Napravo stoja tí, ktorí konali podľa Božej vôle a pomáhali blížnemu v podobe hladného, smädného, cudzinca, nahého, chorého, uväzneného. Spomenul som „cudzinca“: myslím na toľkých cudzincov, ktorí sa nachádzajú v rímskej diecéze. Čo pre nich robíme? Naľavo sú tí, ktorí blížnemu nepomohli. To nám pripomína skutočnosť, že aj my budeme Bohom súdení podľa lásky - ako sme milovali našich bratov, osobitne tých najslabších a najnúdznejších. Isteže, vždy si musíme uvedomovať, že sme ospravodlivení, zachránení milosťou, zadarmo, skutkom lásky Boha, ktorý nás vždy predchádza. Sami nemôžeme nič urobiť. Viera je predovšetkým darom, ktorý sme dostali. Ak však máme prinášať ovocie, Božia milosť nás vyzýva, aby sme boli neustále otvorení voči nemu, v slobodnej a konkrétnej odpovedi. Kristus nám prináša milosrdenstvo Boha, ktorý zachraňuje. Od nás sa žiada, aby sme mu dôverovali, odpovedali na dar jeho lásky dobrým životom, sprevádzaným skutkami viery a lásky.

Drahí bratia a sestry, nech nás myšlienka na posledný súd nikdy nenapĺňa strachom, ale nech nás povzbudzuje lepšie prežívať prítomnosť. Boh nám milosrdne a trpezlivo darúva tento čas, aby sme sa každý deň učili spoznávať ho v chudobných a maličkých, konali dobro a boli bdelí v modlitbe a láske. Nech nás Pán na konci našej existencie a na konci dejín spozná ako dobrých a verných sluhov. Ďakujem.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ