Pápež František pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná o pôsobivom tajomstve hlasu
Dobrého Pastiera
V dnešnú nedeľu Dobrého pastiera, na ktorú pripadá i 50. svetový deň modlitieb za
duchovné povolania, sa na Námestí sv. Petra zhromaždili tisíce pútnikov, aby sa spolu
so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná. Svätý Otec
im ešte predtým adresoval príhovor, v ktorom pozval predovšetkým mladých ľudí k radostnému
načúvaniu Kristovho hlasu a k odpovedi, ktorá sa nenechá obrať o ideály:
Drahí
bratia a sestry, dobrý deň! Štvrtú nedeľu vo veľkonočnom období charakterizuje
úryvok evanjelia o Dobrom pastierovi, ktorý sa číta každý rok. Dnešná stať uvádza
Ježišove slová: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja
im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý
mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec
sme jedno” (Jn 10,27-30). V týchto štyroch veršoch je zhrnuté celé Ježišovo posolstvo,
teda jadro evanjelia. Pozýva nás mať účasť na jeho vzťahu s Otcom, čo je vlastne večný
život.
Ježiš si chce vytvoriť so svojimi priateľmi taký vzťah, ktorý by bol
odrazom jeho vzťahu s Otcom. Vzájomný vzťah v plnej dôvere a vnútornom spoločenstve.
Na vyjadrenie tejto vnútornej túžby, tohto priateľského vzťahu, Ježiš používa obraz
pastiera s ovcami. On ich volá a ony poznajú jeho hlas, odpovedajú na jeho volanie
a nasledujú ho. Toto podobenstvo je nádherné! Tajomstvo hlasu je pôsobivé. Od obdobia
v lone svojej matky sa učíme odlišovať jej hlas od otcovho hlasu. Z tónu hlasu rozpoznávame
lásku alebo pohŕdanie, náklonnosť alebo chlad. Ježišov hlas je jedinečný! Ak sa ho
naučíme rozlišovať, povedie nás svojou cestou života, cestou, ktorá prekonáva aj priepasť
smrti. Ježiš však, keď spomína svoje ovce, v jednom momente povedal,: „Môj Otec,
ktorý mi ich dal...“ (Jn 10,29). Toto je veľmi dôležité, je to hlboké tajomstvo, ktoré
nie je ľahké pochopiť. Keď sa cítim priťahovaný Ježišom, keď jeho hlas rozpaľuje moje
srdce, je to vďaka Bohu Otcovi, ktorý do mňa vložil túžbu po láske, pravde, živote,
kráse... a Ježiš je tým všetkým v plnosti! Toto nám pomáha pochopiť tajomstvo povolania,
osobitne povolanie k zvláštnemu zasväteniu. Niekedy nás Ježiš volá, pozýva, aby sme
ho nasledovali, ale stáva sa, že ho nespoznávame, rovnako ako sa to stalo mladému
Samuelovi. Dnes je vás na tomto námestí veľa mladých. To sa vidí. Chcem sa vás opýtať:
Začuli ste niekedy Pánov hlas, ktorý vás skrze nejakú túžbu, nepokoj pozýval, aby
ste ho nasledovali bližším spôsobom? Začuli ste? Nepočujem! Chceli ste byť Ježišovými
apoštolmi? Mladosť je nevyhnutné vložiť do veľkých ideálov. Uvažujete nad tým? Súhlasíte?
Opýtaj sa Ježiša, čo od teba chce. Buď odvážny! Buď odvážna! Za každým povolaním ku
kňazstvu alebo rehoľnému životu – teda ešte pred ním – stojí niečia silná a intenzívna
modlitba. Modlitba ženy, muža, matky, otca, spoločenstva... Preto Ježiš povedal: „Preto
proste Pána žatvy – teda Boha Otca –, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt
9,38). Povolania sa rodia v modlitbe a z modlitby. Iba v modlitbe môžu vytrvať a prinášať
ovocie. S radosťou dnes pripomínam, že je „Svetový deň modlitieb za povolania“. Modlime
sa osobitne za nových kňazov rímskej diecézy, ktorých som dnes ráno s radosťou vysvätil.
Prosme o príhovor Pannu Máriu. Dnes desať mladých povedalo „áno“ Ježišovi a boli vysvätení
za kňazov. To je nádherné! Prosme o príhovor Pannu Máriu, ktorá je Paňou toho „áno“.
Mária hovorila „áno“ celý svoj život. Ona sa naučila stále viac rozpoznávať Ježišov
hlas už od chvíle, keď ho nosila pod srdcom. Panna Mária – naša Matka – nám pomôže
vždy lepšie poznávať Ježišov hlas a nasledovať ho na ceste života! Ďakujem. Ďakujem
za pozdravy, ale pozdravte aj Ježiša. Volajte „Ježiš“, hlasne... Preklad: Jozef
Šofranko SJ