Ekonomický komentár: Chudoba a sloboda

Autorom komentára je Martin Stochmal, člen Klubu kresťanských ekonómov

Nástupom pápeža Františka sa do popredia znova intenzívnejšie dostáva problém chudoby. Napriek dlhoročným snahám o jej odstránenie a vynakladaniu obrovských čiastok z verejných rozpočtov na vyriešenie tohto problému, stále pretrváva. Doma na Slovensku aj vo svete. Práve naopak, problém sa stáva s postupujúcim rozvojom stále kontrastnejší. Znepokojujúce je, že milióny eur vynakladaných ročne v rámci rozvojovej pomoci chudobným krajinám alebo v podobe rôznych sociálnych dávok a podpôr akoby problém vôbec neriešili. Ani činnosť rôznych charitatívnych a neziskových organizácií, ktoré zbierajú peniaze, šatstvo či jedlo a darujú ho ľuďom v núdzi, problém nerieši, iba zmierňuje jeho následky v ich životoch. Problém chudoby sa u nich objaví vždy znovu po tom, ako utratia posledné euro alebo minú zásoby potravinovej pomoci.
Aj keď zmierňovanie dôsledkov chudoby je z krátkodobého hľadiska síce jedinou možnosťou ako účinne pomôcť núdznym ľuďom, nemôže nahradiť skutočné riešenie problému. Spoliehanie sa na takúto výpomoc formou darov a podpôr vytvára neprirodzenú závislosť. Tá sa naplno prejaví vždy, keď z rôznych dôvodov poklesne objem vyzbieraných prostriedkov určených pre núdznych.
Skutočný záujem o pomoc chudobným by mal byť dlhodobo zameraný na odstraňovanie prvotných príčin, ktoré spôsobujú chudobu. Aby sme ich mohli identifikovať, potrebujeme poznať skutočnú podstatu chudoby, jej charakter a faktory, ktoré indikujú zvýšenú pravdepodobnosť, že sa objaví. Pre správne uchopenie problému treba rozlišovať chudobu ako nedostatok nahromadených statkov a chudobu ako neschopnosť zabezpečiť sebe a svojej rodine životné potreby na primeranej úrovni. V konečnom dôsledku a zjednodušene povedané, chudoba predstavuje nedostatok bohatstva. Toto jednoduché konštatovanie zásadným spôsobom ovplyvňuje spôsob, akým sa na chudobu pozeráme a ako pristupujeme k jej riešeniu.
Pre postupné zmenšovanie chudoby z dlhodobého hľadiska je úplne nevyhnutné zamerať sa na spôsoby ako vytvoriť väčšie bohatstvo. Z praktického hľadiska to znamená vyriešiť otázku: čo a akým spôsobom vyrábať tak, aby bol o výrobky a služby za primeranú cenu dostatočný záujem. Zodpovedanie týchto ekonomických otázok si vyžaduje, okrem znalosti odborných technologických postupov, poznanie potrieb iných ľudí. Tak ako to pred viac než 20 rokmi postrehol a zdôraznil Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej encyklike Centesimus Annus – súčasný ekonomický systém čoraz viac vyžaduje, aby sa produkcia uskutočňovala s inými a pre iných. Takéto zameranie sa na potreby blížnych vytvára, okrem ekonomických efektov, lepšie predpoklady pre budovanie spoločenstva vzájomnej potreby a lásky. Je v súlade, nie v protiklade, s dôstojnosťou každého človeka. Vyžaduje, aby človek dôkladne skúmal svoje talenty a dary a možnosť ich využitia v službe a v prospech blížnych a spoločenstvu. Toto je, vedome či nevedome, zámerne či mimovoľne, aj neoddeliteľnou súčasťou skúmania Božieho plánu v osobnom živote.
Základným spoločensko-ekonomickým predpokladom pre fungovanie takéhoto modelu je sloboda. Nie náhodou sú najchudobnejšie krajiny sveta práve tie, v ktorých je dlhodobo a systematicky potláčaná sloboda. Sloboda politická, náboženská a ekonomická. Potláčaním ktorejkoľvek z týchto slobôd, dochádza skôr či neskôr, vo väčšom či menšom rozsahu aj k obmedzeniu ostatných dvoch slobôd. Historicky, potlačenie slobody z dlhodobého hľadiska vždy viedlo k úpadku, ktorý sa v ekonomickej oblasti prejavoval spomalením pokroku a vzrastaním chudoby.
Môžeme si položiť otázku: Je dnešný problém chudoby na Slovensku spôsobovaný aj nedostatkom slobody? Určite áno. Ešte vždy je čiastočne spôsobovaný neslobodou počas komunistického režimu, ktorý mnohým ľuďom neumožnil rozvinúť ich talenty a naplno ich využiť. Na druhej strane aj dnes čelíme rôznym formám obmedzovania slobody, zvlášť ekonomickej, ktorá síce nemá formu zákazov a trestov, ale rafinovanú podobu byrokratických obmedzení, neprehľadných dotácií vyvoleným a neprimeraným daňovým zaťažením potrebným na financovanie plytvania štátu. Toto predstavuje, predovšetkým pre malé podniky, ktoré vytvárajú viac ako polovicu zamestnanosti na Slovensku, významné bariéry vstupu na trh, kde môžu vymeniť svoje produkty za peniaze na mzdy svojich zamestnancov. Najväčšou prekážkou v tomto smere je množstvo byrokratických opatrení, ktoré musia splniť malovýrobcovia, aby si takýmto spôsobom zlepšili svoju finančnú situáciu. To ich mnohokrát nielen odrádza, ale priamo legálne znemožňuje, aby boli svojou prácou užitočnými. Namiesto toho im štát ponúka závislosť na štátnom sociálnom systéme. Závislosť na dobrej vôli tých politikov, ktorí o tom rozhodujú. Vytváranie takýchto foriem nezdravej závislosti vytvára predpoklady pre jej zneužitie v oblasti priameho potlačenia slobody. Zároveň je obľúbeným dôvodom na presadzovanie zvrátených opatrení v oblasti interrupcií a eutanázie smerujúcich aj k finančnému udržaniu takéhoto neudržateľného systému. Bojovať proti chudobe znamená vybrať si slobodu. Slobodu pre všetkých. Tá vyžaduje od mnohých, aby sa vzdali svojich vymožeností a privilégií, ktoré im nespravodlivo zabezpečujú neprimerané postavenie v spoločnosti a ekonomike.