Svätý Otec v dnešnej homílii o zodpovednosti pokrstených

Sila krstu poháňa kresťanov k odvahe ohlasovať Krista aj bez istôt, aj uprostred prenasledovania. Toto dnes poznamenal pápež František počas svätej omše, ktorej predsedal dnes ráno v Dome sv. Marty za účasti skupiny zamestnancov vatikánskej banky (IOR).
Aj dnes sa pápež inšpiroval pasážou zo Skutkov apoštolov: prvá kresťanská komunita v Jeruzaleme žila v pokoji a láske, ale krátko po mučeníckej smrti sv. Štefana prepuklo kruté prenasledovanie. „Toto je tak trochu životný štýl Cirkvi: medzi pokojom lásky a prenasledovaním.“ Je to práve to, k čomu dochádza v dejinách stále, „pretože je to Ježišov štýl“. Počas prenasledovania uteká mnoho veriacich do Judei a Samárie a tam ohlasuje evanjelium, aj keď sú sami, bez kňazov, pretože apoštoli ostali v Jeruzaleme. „Opustili domov, priniesli si so sebou možno len pár vecí: nemali istotu, ale išli z miesta na miesto ohlasujúc Slovo. Niesli so sebou bohatstvo, ktoré mali: vieru. To bohatstvo, ktoré im Pán dal. Sú jednoduchými veriacimi, boli pokrstení možno pred rokom alebo ešte menej. Ale mali tú odvahu ísť a ohlasovať. A verili! A robili zázraky!“
Títo prví kresťania, uviedol pápež, mali iba „silu krstu“, ktorá im dávala túto apoštolskú odvahu, moc Ducha: „Uvažujem nad nami, pokrstenými, či aj my máme takúto silu a rozmýšľam či v to veríme? Či krst naozaj stačí na to, aby sme evanjelizovali? Alebo sa „spoliehame“ na to, čo povie kňaz, čo povie biskup. A my? Ďalej, milosť krstu je tak trochu uzatvorená a my sme uzavretí v našich myšlienkach, našich záležitostiach. Alebo si niekedy myslíme: ,Nie, my sme kresťania: prijali sme krst, mali sme birmovku, prvé sväté prijímanie... teda občiansky preukaz je v poriadku.‘ A teraz, choď spať spokojne: si kresťan. Kde však je tá sila Ducha, ktorá ťa posúva napred?“
Je potrebné byť „veriacimi v Duchu pre ohlasovanie Ježiša našim životom, našim svedectvom a našimi slovami“: „Keď to robíme, Cirkev sa stáva Matkou Cirkvou, ktorá plodí deti, deti a deti, pretože my, deti Cirkvi, to prinášame. Ale keď tak nerobíme, Cirkev sa stáva nie matkou, ale Cirkvou – babysitterkou, ktorá sa stará o dieťa, aby ho uspala. Je to Cirkev driemajúca. Myslíme na náš krst, na zodpovednosť vyplývajúcu z nášho krstu.“

Svätý Otec dnes rovnako pripomenul prenasledovanie v Japonsku v 17. storočí, počas ktorého boli katolícki misionári vyháňaní a kresťanské komunity ostali 200 rokov bez kňazov. Po svojom návrate našli misionári „celé spoločenstvá v poriadku, všetkých pokrstených, všetkých katechizovaných, všetkých cirkevne zosobášených“. A to vďaka činnosti pokrstených: „Je to pre nás, pokrstených, veľká zodpovednosť: ohlasovať Krista, posúvať napred Cirkev, toto plodné materstvo Cirkvi. Byť kresťanom neznamená robiť kariéru v nejakom štúdiu, aby som sa stal kresťanským právnikom alebo lekárom, nie. Byť kresťanom je darom, ktorý nás ženie vpred s mocou Ducha v ohlasovaní Ježiša Krista.“
Počas prenasledovania prvých kresťanov, ako Svätý Otec pripomenul, sa Mária „veľmi modlila“ a povzbudzovala pokrstených, aby kráčali vpred s odvahou. „Prosme Pána o milosť, aby sme sa stali odvážnymi pokrstenými a istými v tom, že Duch, ktorého máme v sebe, prijatého krstom, nás vždy povzbudí ohlasovať Ježiša Krista našim životom, našim svedectvom a tiež našimi slovami. Nech sa tak stane,“ povedal v závere homílie Svätý Otec. – mf –