Svätý Otec: Existuje "stredná vrstva svätosti", do ktorej môžeme patriť aj my
Svätý Otec dnes v podvečer o 17.30 hod. slávil svätú omšu v pápežskej Bazilike sv.
Pavla za hradbami. Išlo o jeho prvú návštevu tejto jednej zo štyroch pápežských bazilík,
postavenej v 4. storočí nad hrobom apoštola Pavla. Pred začiatkom svätej omše privítal
pápeža Františka kardinál James Michael Harvey, arcikňaz tejto pápežskej baziliky.
Plné znenie homílie Svätého Otca:
Drahí bratia a sestry! S radosťou
dnes slávim spolu s vami Eucharistiu v tejto Bazilike. Pozdravujem arcikňaza, kardinála
Jamesa Harveya a ďakujem mu za jeho slová. Spolu s ním pozdravujem a ďakujem rozličným
inštitúciám, ktoré sú súčasťou tejto baziliky a rovnako aj všetkých vás. Nachádzame
sa nad hrobom sv. Pavla, pokorného a veľkého apoštola Pána, ktorého ohlasoval slovom,
svedčil o ňom svojim mučeníctvom a klaňal sa mu celým srdcom. Toto sú tri slovesá,
nad ktorými chcem uvažovať vo svetle Božieho slova, ktoré sme počuli: ohlasovať, svedčiť,
klaňať sa.
V prvom čítaní ohromuje Petrova sila a rovnako aj sila apoštolov.
Keď im prikázali mlčať, nevyučovať v Ježišovom mene, neohlasovať jeho posolstvo, oni
jasne odpovedajú: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“. Nezastaví ich ani bičovanie,
pohanenie ani uväznenie. Peter a apoštoli ohlasujú odvážne a úprimne to, čo prijali,
Ježišovo evanjelium. A my? Sme schopní priniesť Božie slovo tam, kde žijeme? Vieme
rozprávať o Kristovi, o tom, čo pre nás znamená v rodine, s ľuďmi, ktorí sú súčasťou
nášho každodenného života? Viera sa rodí z počúvania a posilňuje sa v ohlasovaní.
Pokračujme však ďalej. Petrovo ohlasovanie a rovnako aj ohlasovanie apoštolov
sa neuskutočňuje iba slovami, ale vernosť Kristovi sa dotýka ich života; ten sa mení,
dostáva nový smer a práve svojím životom vydávajú svedectvo viere a ohlasovaniu Krista.
Ježiš v evanjeliu trikrát žiada Petra, aby pásol jeho stádo, a aby ho pásol svojou
láskou. Potom prorokuje: „Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie,
kam nechceš“ (Jn 21,18). Toto je slovo, ktoré je určené nám pastierom: nedá sa viesť
Božie stádo, ak neprijmeme, že sa máme nechať viesť Božou vôľou aj tam, kde by sme
nechceli, ak nie sme ochotní vydávať svedectvo Kristovi prostredníctvom daru, ktorým
sme my sami, bez výhrad, bez vypočítavosti a niekedy aj za cenu svojho života. Toto
však platí pre všetkých: Evanjelium sa ohlasuje a vydáva sa o ňom svedectvo. Každý
by sa mal pýtať: Ako svedčím o Kristovi svojou vierou ja? Mám odvahu ako Peter a apoštoli
myslieť, rozhodovať a žiť ako kresťan, počúvajúc Boha? Isteže, svedectvo o viere má
rozličné formy, podobne ako veľká paleta rozličných farieb a odtieňov. Všetky sú však
dôležité, aj tie, ktoré nie sú až tak výrazné. V obrovskom Božom obraze je podstatný
každý detail, aj tvoje a moje malé a pokorné svedectvo, aj to ukryté, ktoré vydáva
ten, kto žije svoju vieru v jednoduchej každodennosti vzťahov v rodine, v práci, v
priateľstve. Existujú každodenní svätí, „ukrytí“ svätí, istí druh „strednej vrstvy“
svätosti, do ktorej môžeme patriť aj my. V mnohých častiach sveta je veľa takých,
čo trpia ako Peter a apoštoli pre evanjelium. Sú to tí, ktorí dávajú svoj život, aby
ostali verní Kristovi prostredníctvom svedectva poznačeného cenou krvi. Všetci si
dobre zapamätajme: nie je možné ohlasovať Ježišovo evanjelium bez konkrétneho svedectva
životom. Ten, kto nás počúva a vidí, musí byť schopný z našich skutkov prečítať to,
čo počuje z našich úst a vzdávať vďaku Bohu! Teraz mi prichádzajú na myseľ slová,
ktoré odporúčal sv. František svojim spolubratom: „Ohlasujte evanjelium. Ak je to
nutné, použite aj slová“. Ohlasovať životom, svedčiť. Rozpor veriacich a pastierov
medzi tým, čo hovoria a ako konajú, medzi slovami a spôsobom života, umenšuje dôveryhodnosť
Cirkvi.
Toto všetko je možné iba vtedy, ak poznáme Ježiša Krista, pretože
on nás povolal, pozval nás ísť jeho cestou, vybral si nás. Ohlasovať a svedčiť je
možné iba vtedy, ak sme mu nablízku, práve tak ako Peter, Ján a iní apoštoli, ktorých
vidíme v úryvku dnešného evanjelia okolo zmŕtvychvstalého Ježiša. Ide o každodennú
blízkosť pri ňom a oni dobre vedia, kým je, poznajú ho. Evanjelista zdôrazňuje, že
„sa ho nik neodvážil spýtať: «Kto si?», lebo vedeli, že je to Pán“ (Jn 21,12). Toto
je pre nás dôležité: žiť v dôvernom vzťahu s Ježišom, v intímnom dialógu vnútorného
života a takým spôsobom ho spoznať ako „Pána“, aby sme sa mu klaňali. Úryvok zo Zjavenia
apoštola Jána, ktorý sme počuli, hovorí o klaňaní sa: myriady anjelov, všetko stvorenie,
živé bytosti, starci padnú na zem v adorácii pred Božím trónom a pred obetovaným Baránkom,
ktorým je Kristus, a jemu patrí chvála, česť a sláva (porov. Zjv 5,11-14). Chcel by
som, aby sme si položili otázku: Ty, ja, klaniame sa Pánovi? Ideme k Bohu iba preto,
aby sme prosili, ďakovali, či ideme k nemu aj preto, aby sme sa klaňali? Čo znamená
klaňať sa Bohu? Znamená naučiť sa byť s ním, zastaviť sa a hovoriť s ním, vnímať,
že jeho prítomnosť je najpravdivejšia, najlepšia a dôležitejšia ako všetko ostatné.
Každý z nás má vo svojom živote - vedome alebo aj nevedomky - presne určený rebríček
hodnôt považovaných za viac či menej dôležité. Klaňať sa Pánovi znamená dať mu miesto,
ktoré mu skutočne patrí; klaňať sa Pánovi znamená potvrdzovať, veriť - nie však iba
slovami - že on skutočne vedie náš život. Klaňať sa Pánovi značí uvedomovať si pred
ním, že je jediný Boh, Boh nášho života a Boh našich dejín. Toto má isté dôsledky
pre náš život: ide o to, aby sme sa zbavili malých modiel, ktoré máme a utiekame sa
k nim, v nich hľadáme a mnohokrát do nich vkladáme našu istotu. Tieto modly máme často
dobre ukryté: môžu mať podobu ambícií, karierizmu, chuti úspechu, tendencie prevládať
nad ostanými, presvedčenia, že sme jedinými pánmi nášho života, nejakých hriechov,
na ktoré sme naviazaní a mnoho iného. Dnes večer by som chcel, aby srdce každého z
nás rozochvela jedna otázka a aby sme na ňu úprimne odpovedali: spomenul som si na
nejakú skrytú modlu v mojom živote, ktorá mi bráni, aby som sa klaňal Pánovi? Klaňať
sa znamená zbaviť sa modiel, aj tých najskrytejších, a zvoliť si Pána, aby bol centrom,
hlavnou cestou nášho života.
Drahí bratia a sestry, Pán nás volá každý deň,
aby sme ho nasledovali s odvahou a vernosťou. Dal nám veľký dar tým, že si nás vybral
za svojich učeníkov. Pozýva nás ohlasovať ho s radosťou ako zmŕtvychvstalého. Žiada
nás, aby sme to robili slovami a svedectvom nášho života, v našej každodennosti. Pán
je jediný, jediný Boh nášho života a pozýva nás zbaviť sa modiel a klaňať sa jemu
jedinému. Ohlasovať, svedčiť, klaňať sa! Panna Mária a apoštol Pavol nech nám pomáhajú
na tejto ceste a prihovárajú sa za nás. Nech sa tak stane!
Preklad: sr. Agnes
Jenčíková CJ, P. Jozef Šofranko SJ