Pápež František: Ten, kto skutočne pozná Ježiša, nemôže o ňom nevydávať svedectvo

Od rána prichádzali na Námestie sv. Petra pútnici z celého sveta. Napoludnie, keď sa Svätý Otec ukázal v okne Apoštolského paláca, aby sa spolu s nimi pomodlil mariánsku modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná, ich bolo viac ako osemdesiattisíc. V úvode príhovoru všetkých pozdravil svojím úprimným pozdravom: „drahí bratia a sestry, dobrý deň“ a pokračoval:

Chcel by som sa na chvíľu zastaviť pri Skutkoch apoštolov, pri texte, ktorý ponúka liturgia dnešnej Tretej nedele vo veľkonočnom období. Tento text hovorí o tom, ako prvé ohlasovanie apoštolov v Jeruzaleme naplnilo mesto učením, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych podľa Písem a že bol Mesiášom, o ktorom hovorili proroci. Veľkňazi a predstavení mesta veľmi kritizujú rodiace sa spoločenstvo veriacich v Krista a uväznia apoštolov s príkazom, aby už viac nehovorili v jeho mene. Peter a ostatní jedenásti však odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša... Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa... A my sme toho svedkami aj Duch Svätý“ (Sk 5,29-32). Potom dali apoštolov zbičovať a znovu im prikázali, aby viac nerozprávali v Ježišovom mene. Oni odišli, ako to opisuje Sväté písmo – „natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno“ (v. 41).

Pýtam sa však: Kde nachádzali prví učeníci silu k vydávaniu takéhoto svedectva? A nielen to: Odkiaľ pochádzala ich radosť a odvaha ohlasovať napriek prekážkam a hrozbám? Nezabúdajme na to, že apoštoli boli jednoduchí ľudia, neboli farizeji, zákonníci, ani nepatrili do kňazského stavu. Ako mohli so svojimi obmedzeniami a s odporom autorít naplniť Jeruzalem svojim učením (porov. Sk 5,28)? Je jasné, že iba prítomnosť vzkrieseného Pána a konanie Ducha Svätého môže vysvetliť túto skutočnosť. Pán bol s nimi a Duch ich pohýnal, aby hlásali – toto vysvetľuje túto mimoriadnu skutočnosť. Ich viera sa zakladala na veľmi silnej a osobnej skúsenosti s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, tak, že sa už ničoho, ani nikoho viacej nebáli, ba dokonca, prenasledovanie vnímali ako poctu, ktorá im dovoľovala nasledovať Ježišov príklad a pripodobňovať sa mu, svedčiť o ňom svojím životom.

Tieto dejiny prvej kresťanskej komunity nám hovoria o niečom veľmi dôležitom, čo platí pre Cirkev všetkých čias, a teda aj pre nás. Keď niekto skutočne pozná Ježiša Krista a verí v neho, zakúša jeho prítomnosť vo svojom živote ako aj silu jeho vzkriesenia, nemôže robiť nič iné, ako sprostredkovávať túto skúsenosť. Keď sa táto osoba stretne s neporozumením a odporom, správa sa ako Ježiš pri svojom umučení: odpovedá s láskou a v sile pravdy.

Spoločnou modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná, prosme o pomoc Najsvätejšiu Pannu Máriu, aby Cirkev na celom svete ohlasovala úprimne a odvážne Pánovo zmŕtvychvstanie a vydávala o ňom svedectvo prostredníctvom znamení bratskej lásky. Bratská láska je najprístupnejším spôsobom, ktorým môžeme vydávať svedectvo o tom, že živý Ježiš je s nami, že Ježiš vstal z mŕtvych. Modlime sa osobitne za kresťanov, ktorí trpia kvôli prenasledovaniu. V dnešnej dobe je veľa prenasledovaných kresťanov, veľmi mnoho, v mnohých krajinách. Modlime sa za nich s láskou z úprimného srdca, aby pocítili živú a utešujúcu prítomnosť vzkrieseného Pána.

Preklad: Jozef Šofranko SJ