Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Tretiu nedeľu vo veľkonočnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka na 3. veľkonočnú nedeľu má názov Petrovo druhé obrátenie:

Milí priatelia, evanjelium nasledujúcej nedele je o druhej šanci; hovorí o tzv. druhom obrátení apoštola Petra. Nakoľko Petrova cesta je modelom cesty každého kresťana, pouvažujme o jej prvkoch.
Kľúčovou udalosťou v príbehu povolania Petra za apoštola alebo jeho tzv. prvého obrátenia bol zázračný rybolov, ktorý nám popísal evanjelista Lukáš v 5. kapitole svojho evanjelia. Je možné, že Peter už pred týmto rybolovom Ježiša poznal a že už počúval i jeho kázne, no zatiaľ v sebe ešte necítil volanie, aby ho nasledoval užšie. Až zázrak s rybolovom ho presvedčil, že v Ježišovi musí byť niečo viac, než len obyčajný kazateľ. A tak v tejto chvíli urobí svoje rozhodnutie Ježiša nasledovať. Znakom jeho obrátenia, podobne ako aj obrátenia jeho spoločníkov, bolo to, že „opustili všetko a Ježiša nasledovali“ (Lk 5, 11). Keď sa však pozrieme trocha bližšie na to jeho „opustenie všetkého“ zistíme, že tomu nebolo celkom tak. Peter síce svojím rozhodnutím preukázal voči svojmu Majstrovi silný stupeň veľkodušnosti, nadšenia, náklonnosti, dobrej vôle a opravdivej lásky, no na druhej strane na ňom stále ešte vidieť akúsi prílišnú a jasne prehnanú dôveru v seba samého a vo svoje vlastné schopnosti.
Na Petrovom správaní, ako nám ho predstavuje evanjelium vidíme, že síce opustil všetko, no v skutočnosti neopustil to najdôležitejšie. Opustil siete, svoje zamestnanie, svoj majetok, svoj dom, svoje doterajšie vzťahy – čo nebolo málo – no neopustil seba samého. A toto sa mu stalo osudným. Peter sa veľmi často preceňoval a nebol ochotný nechať sa úplne viesť a formovať Ježišom. Jeho predstava o Kráľovstve a o Ježišovej misii zostáva u neho dosť povrchnou, a keď Ježiš začne hovoriť o kríži, ako o súčasti svojho života a svojej misie, ako aj života a misie tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi, Peter je šokovaný. Protestuje alebo Ježiša poučuje, čo spôsobí, že Ježiš ho musí dokonca tvrdo pokarhať. Je len prirodzené, že toto všetko ho potom doviedlo k zrade.

No Ježiš mu dáva novú šancu a Petra volá po druhý raz. Scéna tohto druhého povolania – ako je ono popísané v evanjeliu tejto nedele – sa veľmi podobá scéne jeho povolania prvého. Miesto je to isté: Genezaretské jazero. Okolnosti sú tiež veľmi podobné: Peter a ostatní apoštoli chytajú ryby a počas celej noci nechytili nič. Na svitaní im Ježiš, ktorý stojí na pobreží, káže spustiť siete z pravej strane loďky. Urobia tak a chytia veľké množstvo rýb. Potom všetci vystúpia na breh a jedia s Ježišom rybu pripravenú na pahrebe.
Po jedle sa Ježiš pri pahrebe obráti k Petrovi, a tak ako to urobil pred niekoľkými rokmi, ho znova volá, aby ho nasledoval. Robí to vo forme trojitej otázky, čo je pravdepodobne poukaz na Petrovo trojité zapretie Ježiša pri pahrebe na veľkňazovom nádvorí. Dialóg, ktorý nasleduje je z jazykového hľadiska veľmi zaujímavý. Evanjelista Ján, ktorý píše svoje evanjelium po grécky, sa tu hrá so slovami. Nevieme, aké slová použili Ježiš a Peter v jazyku, ktorým rozprávali, ale veríme, že Ján prekladá tento dialóg do gréčtiny verne. Slovenský preklad je tejto hre slov úplne verný. Dialóg medzi Petrom a Ježišom vyzerá takto: Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“ a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ (Jn 21, 15-19).

Čo nás zarazí sú slová, ktoré používa Ježiš a ktoré používa Peter. Ježiš sa pýta: „Miluješ ma? (gr. agapás me?)“ Peter odpovedá: „Mám ťa rád (gr. filó se)“. A znova Ježiš: „Miluješ ma? (gr. agapás me?)“ A Peter: „Mám ťa rád (gr. filó se)“. Tretí krát však Ježiš svoje slovo mení a požíva Petrovo: „Máš ma rád? (fileís me?)“ A Peter: „Mám ťa rád (filó se).“ Sú tieto slová náhodné, alebo je v nich skrytý nejaký význam? Samozrejme, že nie sú náhodné. Keď sa Ježiš pýta Petra: „Miluješ ma?“ používa na lásku slovo „agapé“, čo je najvyššia forma lásky. Je to láska nezištná, heroická, presne tá, ktorú mal Ježiš, keď zomrel za nás na kríži. Peter však, teraz už poučený svojím pádom odpovedá skromne: „Nie, Pane, nie som schopný zatiaľ povedať, že ťa milujem hrdinskou, agapeickou láskou, takou ako ty nás. Milujem ťa však láskou tzv. filiou, tzn. láskou úprimne priateľskou, láskou ľudskou.“ Keď to Ježiš zopakuje dvakrát a Peter stále trvá na svojej pokornej, aj keď kvalitou nižšej láske, zostúpi o stupeň nižšie k nemu a pýta sa ho teda, či ho miluje naozaj aspoň touto priateľskou, ľudskou láskou. Peter súhlasil. Vieme, že neskôr Peter k agapeickej, k tej Kristovskej láske dozrel, dôkazom toho bola jeho smrť dolu hlavou na kríži, no potreboval na to čas.
Peter bol, ako tu vidíme, schopný krízu svojho života prekonať a dať svoje „áno“ Ježišovi znova. Táto kríza ho naučila veľa. Umožnila mu dať Ježišovi odpoveď zrelšiu, hlbšiu a kvalitatívne odlišnú od tej, ktorú mu dal pred troma rokmi. Teraz si už je vedomý svojich hraníc a svojich pádov a toto vedomie ho robí pokornejším. Teraz jeho oddanosť Ježišovi nie je už založená na jeho vlastných schopnostiach, ale skôr na slove toho, ktorý ho povolal. Tentoraz sa už ponúkne Pánovi ukrižovanému a jeho Kráľovstvu, ktoré nepochádza z tohto sveta, ale ktoré je založené na viere. Tentoraz je už ochotný nasledovať Pána bez ilúzií a sentimentalizmu.
Ježiš ako keby podčiarkol toto volanie k vernej láske v ďalších slovách svojho dialógu: „Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Jn 21,18-19)
Toto bol pre Petra rozhodný moment: nové povolanie k tomu, aby odumrel sebe samému a to radikálnym spôsobom, a aby sa rozhodol pre Ježiša s víziou, očistenou láskou, zbavenou arogancie a spoliehania sa iba na seba samého. Pri prvom povolaní opustil síce všetko, ale nie seba. Stále on opásaval sám seba a šiel, kde on sám chcel ísť. A toto ho priviedlo k zrade. Pri druhom volaní mu Ježiš naznačil, že musí vystrieť ruky a musí sa nechať opásavať inými a viesť často tam, kde nechce. Tam išlo už o volanie k zrieknutiu sa seba samého.

Cesta Petrova, milí priatelia, je aj cestou našou. Volanie k viere, volanie do kňazského alebo rehoľného života, volanie k manželstvu, volanie k rodičovstvu... Toto všetko si vyžaduje úplné darovanie sa. Vyžaduje si to často, aby sme vystreli ruky a dovolili iným, aby nás opásavali a viedli tam, kam nechceme. Môže to byť bolestné, ale až toto je dôkazom našej zrelosti v povolaní a v láske.

Želám vám požehnanú nedeľu.