Kardinál Turkson na konferencii k 50. výročiu Pacem in terris

Vo Washingtone sa včera skončila dvojdňová konferencia k 50. výročiu encykliky blahoslaveného Jána XXIII. Pacem in terris, ktoré pripadá presne na dnešný deň. Organizovala ju Katolícka univerzita Ameriky, ktorá pozvala popredných vedcov, politikov a iných odborníkov, aby diskutovali o témach ako sú ľudské práva dnes, pokrok, jadrový program, zmierenie, životné prostredie a mier, či teológia budovania mieru a ďalšie. Na konferencii s názvom „Budovanie pokoja 2013“ sa zúčastnil aj kardinál Peter Turkson, predseda Pápežskej rady Iustitia et pax, ktorý v stredu 10. apríla vystúpil s prednáškou „Prežívanie dedičstva Pacem in terris“ o nadčasovosti a aktuálnosti jubilujúceho pápežského dokumentu. Poukázal v nej na prozreteľnostnú súvislosť medzi vnútorným posolstvom tejto encykliky a znepokojením pápeža Františka kvôli rozširujúcej sa chudobe.
„Otázky vojny a mieru musia byť vykladané v kontexte solidarity s chudobnými a plánu stvorenia.“ Angažovanosť Svätej stolice v boji proti zbrojeniu a v podporovaní budovania mieru, zdôraznil kardinál, sa neustále prejavuje vo všetkých medzinárodných súvislostiach a pri všetkých krízach modernej doby. Kardinál Turkson naznačil dramatickú súvislosť medzi jadrovou krízou 60. rokov, ktorá dosiahla svoj vrchol na Kube, a jadrovou krízou, ktorej svet čelí dnes opäť. Dnes tak ako vtedy sú platné slová Jána XXIII., ktoré vyslovil pri otvorení Druhého vatikánskeho koncilu v príhovore «Gaudet Mater Ecclesia»: Dôvody konfliktov spočívajú v odmietnutí Krista, v nebezpečenstve, ktoré predstavuje spoliehanie sa na technologický pokrok a filozofiu založenú iba na konzumizme. Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ktorý v roku 2010 viedol delegáciu Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov, aby diskutovali o rozvojových cieľov tisícročia a možnosti odstránenia chudoby do roku 2015, na pôde Katolíckej univerzity Ameriky zdôraznil: „V boji proti chudobe je nevyhnutné pristúpiť k transformácii chudobných z tých, ktorí potrebujú, na tých, ktorí sú zdrojom.“

Dobrým návodom na hlboké pochopenie významu a relevantnosti Pacem in terris je kompendium sociálnej náuky Cirkvi, poznamenal kardinál a pozval prítomných, aby ho študovali dôslednejšie. V skutočnosti ľudia dobrej vôle, muži a ženy sú prvými adresátmi encykliky pápeža Jána XXIII., a oni všetci musia byť podporovateľmi pokoja a mieru skôr, než budú jeho požívateľmi. Prostredníctvom dodržiavania zodpovedajúcich práv a povinností, ktoré sa týkajú všetkých ľudí až po stvorenie a prírodu, môže byť cieľ mieru dosiahnuteľný. Ide predovšetkým o právo na život a zodpovedajúcu povinnosť chrániť ho, podotkol kardinál. „Urob ma nástrojom svojho pokoja“ – nie náhodou použil príklad modlitby svätého Františka z Assisi pre ilustráciu, ako celé telo Cirkvi túži, aby sa stalo sprostredkovateľom budovania mieru vo svete. Kardinál ďalej pripomenul tri charakteristiky sv. Františka z Assisi, na ktoré nedávno poukázal pápež František: láska k chudobným, zasadenie sa za mier, ktorého základným elementom je pravda a ochrana stvorenstva. Toto sú piliere pre budovanie pokoja v súčasnom svete. Medzináboženský dialóg s neveriacimi je rovnako dôležitý pre vybudovanie silných priateľských väzieb medzi národmi. Vzkriesenie Krista, milosrdenstvo a láska Ježiša majú moc zmeniť život ľudí a dať rozkvitnúť pokoju, ukončil predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj svoj prejav na pôde Katolíckej univerzity Ameriky pri príležitosti konferencie k 50. výročiu encykliky Pacem in terris, vydanej 11. apríla 1963. –jk-