Svätý Otec vo väznici: „Kde sú tí, ktorí mi pomôžu byť viac pokorným…“

„Bol to moment mimoriadne dojímavý a tiež namáhavý, pretože pápež kľačal na oboch kolenách na zemi...“, znela reakcia Federica Lombardiho, keď videl Svätého Otca, ako umýva nohy dvanástim mladým vo väznici pre mladistvých v Casal del Marmo. V rámci obradu umývania nôh na zelený štvrtok sa Svätý Otec uklonil pred každým z dvanástich až po zem a kľačiac na oboch kolenách umyl, osušil a pobozkal pravú nohu každému z nich. Šesťkrát sa pritom postavil a láskavým pohľadom obdaril tých, ktorým takto poslúžil. Desať chlapcov a dve dievčatá z rôznych národností, katolíci aj moslimovia, včera večer zakúsili pápežovo gesto služby a lásky. „Videli sme jeho lásku, všetci sme to videli“, povedal jeden zo zúčastnených. Po svätej omši sa pápež František stretol so všetkými štyridsiatimi deviatimi chovancami zariadenia a každému daroval veľkonočné vajíčko a koláč v tvare holubice. Mladí mu zase odovzdali drevený kríž a kľakadlo, ktoré sami vyrobili. „Svätosť, vaša prítomnosť tu, dnes, predstavuje výnimočný dar. Buďte prvým ochrancom pre týchto mladých a pre ich nádeje“, obrátila sa na Svätého Otca ministerka spravodlivosti Paola Severinová a pokračovala: „Títo chlapci a dievčatá zväčša nemajú otca. Preto verím, že tento deň zostane v srdciach ich všetkých.“ Pápež jej odpovedal: „Ďakujem vám, pani ministerka, za vaše slová. Ďakujem autoritám za prijatie a ďakujem vám, chlapci a dievčatá za dnešné prijatie. Som šťastný, že môžem byť s vami. Len tak ďalej, nie? A nenechajte si ukradnúť nádej – nenechajte si kradnúť nádej. Rozumiete? Vždy s nádejou a dopredu! Ďakujem.“ V mene mladistvých väznice prehovoril jeden mladý muž, ktorý so všetkou úprimnosťou pápežovi povedal: „Vďaka, otče, že si dnes prišiel. Ale chcem vedieť jednu vec: prečo si prišiel dnes tu do Casal del Marmo? Stačí iba to.“ Svätý Otec na to odpovedal: „Je to pocit, ktorý mi prichádza zo srdca, cítil som to. Kde sú tí, ktorí mi možno pomôžu byť viac pokorným, byť služobníkom, akým má byť biskup? Premýšľal som a pýtal som sa: „Kde sú tí, ktorým by sa páčila moja návšteva?“ A povedali mi: „Možno Casal del Marmo.“ A keď mi to povedali, prišiel som sem. Ale prišlo to iba zo srdca. Veci srdca nemajú vysvetlenie, prichádzajú samy. Ďakujem! Teraz sa lúčim. Veľká vďaka. Modlite sa za mňa a nenechajte si ukradnúť nádej. Stále vpred! Veľká vďaka!“ – jm –