Ekonomický komentár: Prečo nám tak často neprekážajú nerozumné riešenia.
Komentár pripravil
ekonóm František Múčka, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI). Má názov Prečo nám
tak často neprekážajú nerozumné riešenia.
Keď každý deň počúvame, s akými ekonomickými
problémami sa boria krajiny, ktoré si hovoria ekonomické, napadne nám, že určite nie
je ľahké dnes vládnuť, navrhovať riešenia, presadzovať ich a potom za ne niesť zodpovednosť.
Nájsť efektívne riešenia na zlé hospodárenie je celkom zložitý problém. Nie je totiž
vôbec jedno, aké opatrenia sa pritom použijú. Nie všetky riešenia sú rovnako dobré
alebo rovnako zlé. Predstavme si rodinu, ktorá sa ocitne v situácii, že sa jej
nahromadili dlhy. Pretože okrem toho, že si požičali na letnú dovolenku a vymenili
okná, nečakane sa im pokazila aj práčka a museli kúpiť novú. Zasadne rodinná rada,
začne rozmýšľať, ako problém vyriešiť. Najprv začne každý hovoriť, kde by sa podľa
neho dalo ušetriť či zohnať nejaké peniaze. Niekto povie, že starí rodičia míňajú
veľa na lieky. Iní zasa, že internát a univerzitné štúdium dcéry sú pridrahé. Ďalší
hovorí, že ich veľa stojí fakt, že otec chodí pracovať do vzdialenejšieho mesta, keby
pracoval bližšie, ušetril by na cestovnom. No a našiel sa aj taký, čo sa sťažoval,
že keby mama, namiesto toho, aby bola na materskej s najmladším potomkom, pracovala,
problém by neexistoval. Keď si tieto návrhy spoločne prešli, zistili, že tadiaľ
cesta nevedie. Že všetkým leží zdravie starkých na srdci, lebo ich majú radi a cítia
sa s nimi dobre. Že všetci držia palce najstaršiemu, lebo vedia, že je talentovaný
a usilovný a je dobré, že študuje. Zistili tiež, že mamina materská dovolenka vlastne
vôbec nie je dovolenka a že od nej závisí fungovanie mnohých vecí v domácnosti. A
tiež, že otec si v bližšom meste prácu sotva nájde, keďže je kamenár a v blízkom okolí
kamenárske dielne nie sú. Nakoniec ale našli riešenie. Otec sa rozhodol, že občas
v práci vypustí teplý obed v kantíne a miesto neho si dá suchý obed od mamy. Starí
rodičia sa ponúkli, že môžu pravidelne strážiť malého, aj keď je to pre nich už dosť
namáhavé. Mama ten čas využije, aby občas pomohla vo firme jej známej s administratívnymi
prácami a niečo si privyrobila. A dcéra sa rozhodla, že bude do školy dochádzať osobným
vlakom namiesto rýchlika. Neušetrí tak síce veľa a bude to pre ňu nepohodlné, ale
chcela sa podieľať na ozdravnom pláne. Nedá sa na sto percent povedať, že ide o
dokonale spravodlivé riešenie. Nevieme úplne presne vyčísliť, kto má aký podiel na
dlhu. Ťažko sa tiež určuje, či je ťažšie, keď si niekto občas odpustí teplý obed
alebo sa s boľavými kolenami venuje vnukovi. No vieme, že so solidárnym prispením
každého sa našlo rozumné riešenie, ktoré umožní rodine zvládnuť situáciu. Budú síce
žiť trochu nepohodlnejšie a skromnejšie, ako doteraz, ale neobetujú ani fungovanie
domácností ani budúcnosť detí. S podobný problémom, ako ozdraviť svoje hospodárenie,
sa trápia aj mnohé krajiny, vrátane Slovenska. No riešenia, ktoré sa predkladajú,
väčšinou nie sú ani natoľko rozumné, ako to bolo v prípade tejto rodiny. Často
možno počuť sľuby o tom, ako politici zabezpečia, aby sa zmeny nedotkli tej alebo
onej skupiny. Na prvé počutie to znie dobre. Nikto nechce, aby sa ho nepríjemné zmeny
dotkli. Nakoniec však zistíme, že obete za toto všetko sú priveľké. Že nerozmýšľame
ani o tom, čo je naozaj spravodlivé, ani o tom, čo je rozumné. A už vôbec nie o tom,
ako tieto veci skĺbiť. A tak máme vo verejnom živote veľa hlúpych a nespravodlivých
riešení. Ak sa zamyslíme nad svojím postojom, zistíme, že väčšina z nás chce len
to, aby sa problémy dotkli hlavne tých ostatných. Aj keby to znamenalo, že to je nespravodlivé
a nerozumné. A tak sme každý deň svedkami toho, ako sa rozhodnutia vo verejnom živote
robia bez týchto kardinálnych cností rozumu a spravodlivosti. Snažíme sa presvedčiť,
že je to chyba tých zopár ľudí, ktorí tie rozhodnutia robia. Keď sa však úprimne započúvame
do zmýšľania okolo nás i našich vlastných postojov, zistíme, že takéto nerozumné a
nespravodlivé postoje sú oveľa rozšírenejšie, ako sa nám predtým zdalo.