Životopis pápeža Františka, prvého pápeža jezuitu

Kardinál Jorge Mario Bergoglio je teda novým pápežom s menom František. 76-ročný arcibiskup z Buenos Aires je prvým pápežom jezuitom a prvým pápežom pochádzajúcim z Latinskej Ameriky. Uvádzame krátky profil 265. nástupcu sv. Petra.

Pokorný na strane chudobných. Stále: Doteraz ako kňaz a biskup, teraz ako nástupca apoštola Petra. Prvý jezuitský pápež, prvý s menom František. Narodil sa v Buenos Aires 17. decembra 1936 v rodine pôvodne z Piemontu. Otec Mario je železničiar, matka Regina je žena v domácnosti. Od mladého veku vyniká budúci pápež svojou evanjeliovou jednoduchosťou.

Pôvodne získal diplom inžiniera chémie, potom sa rozhodol pre kňazstvo a vstúpil do seminára vo Villa Devoto, následne 11. marca 1958 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Študoval tiež humanitné vedy v Čile, v roku 1963 po návrate do Buenos Aires, zavŕšil štúdium filozofie v kolégiu sv. Jozefa v meste San Miguel. V polovici 60. rokov bol profesorom literatúry a psychológie v kolégiu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v meste Santa Fe. Potom vyučoval tie isté predmety na jezuitskej Univerzite El Salvator v Buenos Aires. Za kňaza bol vysvätený 13. decembra 1969, tretiu probáciu absolvoval v Alcale de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil doživotné sľuby v Spoločnosti Ježišovej. V júli toho istého roku je vymenovaný za provinciála argentínskej provincie jezuitov a túto službu vykonával po dobu šiestich rokov. Od r. 1980 do 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarca San Jose (Patriarchu sv. Jozefa) v diecéze San Miguel. V marci 1986 odišiel do Nemecka dokončiť svoju dizertačnú prácu. Predstavení ho následne poslali na Univerzitu El Salvador(Univerzita Spasiteľa) a potom do Cordoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál. Podieľal sa na ekumenickom dialógu, je milovníkom kultúry a najmä klasickej literatúry. Venuje veľkú pozornosť mladým ľuďom, najmä núdznym.

Rok 1992 bol kľúčovým momentom v jeho živote: Ján Pavol II. ho vymenoval za pomocného biskupa Buenos Aires. Čoskoro je obdivovaný a obľúbený svojimi ľuďmi pre jednoduchosť jeho spôsobu života a veselosť. Dňa 28. februára 1998 sa stal arcibiskupom hlavného mesta Argentíny a neskôr predsedom Konferencie biskupov Argentíny. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. ho kreoval za kardinála v roku 2001 a udelil mu titulárny chrám sv. Roberta Bellarmina. Pri zmene svojho oblečenia, nemení farbu solidea na znamenie, že nemení svoj štýl pastorácie. Je vždy pastierom chudobných ľudí, hlasom tých, ktorí nemajú hlas, tvárou tých, ktorí nemajú tvár. Do práce cestuje verejnou dopravou, chudobných kladie vždy na prvé miesto a spovedá v katedrále ako bežný kňaz. Ani ako biskup a kardinál sa nebojí konfrontovať s inštitúciami, pokiaľ ide o obranu ľudskej dôstojnosti. Ale zároveň zdôrazňuje, že Cirkev nesmie mať žiadne veľké ilúzie.

Terajší pápež František bol členom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (od 15. 2.2001), Kongregácie pre klerikov (od 15. 5. 2001), Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (od 15. 5. 2001), Pápežskej rady pre rodinu (od 18.05.2001) a Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku (od 12. 12. 2002). Svedčil o svojej jednoduchosti podľa evanjelia v každom čase a na každom mieste. Skutočne prejavuje svoju pokoru aj vo Vatikáne ako generálny relátor na Biskupskej synode v októbri 2001, alebo pred ôsmimi rokmi, keď sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo Benedikta XVI.

V istom rozhovore asi pred rokom, hovoriac o podstate svojho života, svojej pastorácie, hovoril o kresťanskej skúsenosti, nie o nejakej ideológii: „Je to úžas zo stretnutia s Ježišom, očarenie jeho osobou“. Muž hlbokej spirituality, hovoriac s reportérom o zázrakoch, poznamenal: „Súhlasím s Manzonim, ktorý hovorí: «Nikdy Pán nezačal nijaký zázrak bez toho, aby ho aj dobre neukončil »“. Táto fráza sa teraz zdá byť dobrým znamením pre jeho pontifikát, ktorý sa práve začína. –jk-