P. Spadaro: Jednoduchý malý komín symbolom očakávania Cirkvi na celom svete

V dnešnej ére internetu je celý svet upriamený na obyčajný komín. Tento obraz od včerajšieho večera dominuje vo všetkých medzinárodných médiách, ktoré uprene a neprestajne – aby nestratili ani chvíľku – sledujú tento malý objekt na streche Sixtínskej kaplnky. Komín sa tak stáva nielen takpovediac komunikačným prostriedkom medzi konkláve a svetom, ale aj symbolom nádeje veriacich na celom svete. Toto očakávanie bieleho dymu sa ešte znásobuje a umocňuje vďaka moderným komunikačným prostriedkom a sociálnym sieťam. O tejto kuriozite v našom digitálnom svete hovorí páter Antonio Spadaro, riaditeľ jezuitského časopisu Civiltà Cattolica:

„Je to veľmi zaujímavé a mnohí sa o tom zmienili aj na sociálnych sieťach, že digitálne prostredie, teda internet, nám umožňuje vidieť komín z ľubovoľného miesta na Zemi, a to dokonca aj prostredníctvom našich telefónov. Je to teda možnosť ako byť účastní na tejto udalosti, čo sme doteraz nemali. Prvá bola samozrejme televízia, ale to vyžadovalo určité podmienky, napr. byť priamo na mieste. Dnes sme dokonca upovedomení, ak sa niečo stane. To potvrdzuje skutočnosť, že internet dáva reálnu podobu dávnym túžbam, odpovedá na potrebu zdieľania, ktorú človek vždy mal. Marshall McLuhan v roku 1973, teda už dávno, hovoriac o učiteľskom úrade Cirkvi v elektronickom veku, povedal, že podmienky, ktoré sú spojené s jeho vykonávaním v 20. storočí, majú veľmi silnú analógiu s prvými desaťročiami Cirkvi. Bezprostrednosť vzťahu medzi kresťanmi, ktorá sa prežívala vtedy, je žitá aj v dnešnom svete, v ktorom sa informácie šíria rýchlosťou svetla. Obyvateľstvo sveta, a teda aj všetci kresťania vo svete, teraz koexistujú vo veľmi malom priestore a v prítomnom okamihu.“

V súvislosti s obrazom tohto komína a pohľadom napr. na tablety páter Antonio Spadaro hovorí o syntéze inovácií a tradície ako o niečom, čo mala Cirkev takpovediac vždy v génoch. Podľa jeho slov „skutočná inovácia má prastaré korene a je založená na tradícii“. Tradícia sa nesmie zamieňať s konzervovaním či ustrnutím:

„Tradícia poukazuje na potreby, na túžby, ktoré človek vždy mal a má. Takže v tomto zmysle existuje isté napätie očakávaní, túžob, ktoré vyplýva z veľkej nádeje. Koniec koncov pápež je postavou, ktorá sa vzťahuje na celé ľudstvo, ale ide tiež nad časový horizont, pretože vo chvíli, keď je zvolený, poukazuje sa na výzvy, ktorým bude potrebné čeliť nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti.“
Na námietku, či nemôže byť voľba pápeža oznámená priamo prostredníctvom SMS alebo nejakou digitálnou formou páter Spadaro argumentoval, že nato, aby mohli elektronické prostriedky toto silné symbolické gesto odovzdať ďalej, musia pojať jeho hmotnú podstatu. Bez tohto by sme stratili hodnotový rozmer, samotnú symbolickú dimenziu. Komunikovanie cez digitálne prostredie, prenášanie udalostí do domov predpokladá túto udalosť, ktorá musí mať svoj fyzický rozmer. –jk-