P. Lombardi o neoddeliteľnosti Kódexu kánonického práva a nového motu proprio
Niekoľko dní pred svojim odchodom Benedikt XVI. vydal motu proprio, ktoré upravuje
znenie apoštolskej konštitúcie Universi Dominici Gregis. Podľa P. Federica
Lombardiho, hovorcu Svätej stolice, ide spolu s Kódexom kánonického práva
o dokumenty od seba úplne odlišné, ale s rovnakým historickým významom. V rozhovore
pre Vatikánsky rozhlas objasnil podstatu oboch z nich. Kým Kódex kánonického
práva je univerzálnym zákonom pre celú Cirkev s mnohými ustanoveniami, spomínaná
konštitúcia je osobitným zákonom, ktorý sa týka sede vacante a konkláve. Posledné
motu proprio ho len v istom zmysle dopĺňa na základe skúseností z predchádzajúcich
konkláve. „Právo v Cirkvi existuje na to, aby slúžil osobitnej povahe Cirkvi, ktorá
je inštitúciou s istým cieľom, s duchovným poslaním: slúžiť evanjeliu a svedčiť o
ňom vo svete. Ide teda o zákon, ktorý má svoj osobitný charakter. Musí sa vždy zameriavať
na dobro veriacich, čo je poslaním samotnej Cirkvi. Z tohto dôvodu ide o zákon inšpirovaný
duchovnými princípmi,“ tvrdí P. Lombardi. Apoštolská konštitúcia Universi Dominici
Gregis sa opiera o modlitbu. To je aj dôvod, prečo samotné konkláve nie je politickou
voľbou, či takpovediac svetskou, ale „ide o voľbu, ktorá sa odohráva v duchovnom kontexte“
a „pri ktorej sa žiada pomoc Ducha Svätého pre duchovnú službu Cirkvi a svetu“. Stretáva
sa tu právny rámec s duchovným rozmerom. „Sú hlboko integrované. Dôvod existencie
cirkevného zákona je poslanie Cirkvi, ktoré je duchovným poslaním. Prirodzene, právo
upravuje aj slávenia, existujú tam právne ustanovenia, z ktorých vyplýva správnosť,
pravidelnosť liturgických slávení. Takže zákon Cirkvi a jej posvätná povaha sú neoddeliteľné,“
dodáva P. Lombardi. – mf –