Rozhovor týždňa s P. Konštancom Miroslavom Adamom OP o pontifikáte Benedikta XVI. z právneho hľadiska

„Keďže Cirkev je ustanovená aj ako sociálny a viditeľný organizmus, potrebuje normy, aby sa jej hierarchická a organická štruktúra stala viditeľnou, aby sa riadne usporiadalo vykonávanie úloh, ktoré jej Boh zveril (...), aby sa usporiadali vzťahy medzi veriacimi podľa spravodlivosti založenej na láske pri zabezpečení a určení práv jednotlivcov a aby sa napokon spoločné podujatia, prijaté na zdokonaľovanie kresťanského života, kánonickými zákonmi podopierali, upevňovali a napomáhali“ – uvádza sa v Apoštolskej konštitúcii Sacrae disciplinae leges Jána Pavla II., ktorou promulgoval v roku 1981 Kódex kánonického práva. O pontifikáte Benedikta XVI. z pohľadu Cirkevného práva budeme v nasledujúcich minútach hovoriť s dominikánom pátrom Konštancom Miroslavom Adamom, ktorý je rektorom Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme:

Ako pontifikát Benedikta XVI. poznačil život Cirkvi z právneho hľadiska?

Pontifikát pápeža Benedikta XVI. sa zapísal do dejín Cirkvi z viacerých dôvodov. Je treba povedať, že pápež Benedikt XVI. počas svojho takmer osemročného pontifikátu napísal a vydal 3 encykliky, 4 apoštolské exhortácie, 116 apoštolských konštitúcií, 96 apoštolských listov vo forme motu proprio a 5 kníh. Z pohľadu kánonického práva k tomu treba pripočítať jeho každoročné príhovory určené sudcom Tribunálu Rímskej roty.
Začnem tým, že dňa 1. októbra 2008 Benedikt XVI. promulgoval zákon č. 71 o prameňoch práva Štátu vatikánskeho Mesta, ktorý vstupil do platnosti 1. januára 2009. Bol to najväčší zásah do legislatívy Štátu vatikánskeho Mesta, odkedy vznikol Lateránskymi dohodami dňa 11. februára 1929.
Pokiaľ ide o apoštolské listy, tak dňa 7. júla 2007 pápež vydal motu proprio Summorum Pontificum, ktoré obsahuje kánonicko-právne a liturgické usmernenia na správne slúženie tridentskej omše podľa latinského misála, ktorý vydal blahoslavený Ján XXIII. v roku 1962, a teda ide o povolenie používania tohto misála zpred liturgickej reformy v roku 1970. Týmto počinom pápež urobil významný krok k odstráneniu schizmy s lefebriánmi, ktorí odmietli prijať ekleziológiu Druhého vatikánskeho koncilu, vyhlásenie o náboženskej slobode a najmä liturgickú reformu so zavedením hovorovej reči do slávenia liturgie.
Dňa 21. júna 2008 pápež vydal motu proprio Antiqua ordinatione, ktoré obsahujú vlastné predpisy Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, ktoré sa pripravovali 40 rokov.
Dňa 26. októbra 2009 pápež vydal motu proprio Omnium in mentem, ktorým zrušil tzv. odpadnutie od Cirkvi formálnym úkonom, čo do legislatívy katolíckej Cirkvi zaviedol blahoslavený pápež Ján Pavol II., keď v roku 1983 vydal Kódex kánonického práva. Zásadne sa dotýka formy uzavierania manželstva. Platilo totiž, že ak katolík odpadol od Cirkvi formálnym úkonom, nebol viazaný uzavrieť manželstvo kánonickou formou, ale postačovala akákoľvek verejná forma, hoci aj civilný sobáš. Po tom, ako vstúpilo do platnosti spomínané motu proprio, pre katolíkov platí, že platné manželstvo pred katolíckou Cirkvou majú len vtedy, ak ho uzavrú podľa predpisov katolíckej Cirkvi.
To isté motu proprio upravilo aj definíciu posvätného stavu diakonátu, zdôraznením jeho služobného charakteru i to, že počas liturgických slávení v osobe Ježiša Krista, in persona Christi, vystupujú len kňazi, teda presbyteri a biskupi.
Významným zásahom do štruktúry Rímskej kúrie bolo zriadenie Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ktorú pápež Benedikt XVI. oznámil motu proprio Ubicuique et semper dňa 21. septembra 2010.
Je treba, aby som sa zmienil aj o apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus zo 4. novembra 2009, ktorou pápež Benedikt XVI. vytvoril kánonickú štruktúru, personálny ordinariát pre veriacich laikov, klerikov i biskupov Anglikánskej cirkvi, ktorí chcú vstúpiť do plného spoločenstva s katolíckou Cirkvou, pričom si budú môcť ponechať prvky svojho vlastného anglikánskeho duchovného a liturgického dedičstva.

Vieme, že zásahy Benedikta XVI. neobišli ani Rímsku kúriu. O aké zmeny ide a čoho sa dotýkali?

Počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. došlo k zmenám kompetencií niektorých dikastérií Rímskej kúrie, a následne aj k zmene apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus z roku 1988, ktorá pojednáva o Rímskej kúrii. A tak dňa 30. augusta 2011 motu proprio Querit semper oznamovalo, že proces na dosiahnutie dišpenzu od platne uzavretého a neužívaného manželstva a proces na vyhlásenie neplatnosti kňazskej vysviacky prechádza z Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti na Tribunál Rímskej roty. Dňa 16. januára 2013 na základe motu proprio Fides per doctrinam sa presunuli kompetencie nad katechézou z Kongregácie pre klerikov na novozriadenú Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie. Motu proprio Ministrorum institutio z toho istého dňa presunulo kompetenciu za formáciu budúcich kňazov z Kongregácie pre katolícku výchovu na Kongregáciu pre klerikov.

Veľmi aktuálnou je úprava predpisov o voľbe nového pápeža, ktorú urobil pred niekoľkými dňami. Akým spôsobom?

Pápež Benedikt XVI. dvakrát pozmenil predpisy o voľbe nového pápeža, prvýkrát dňa 11. júna 2007, keď svojím motu proprio De aliquibus mutationibus in normis de electione Romani Pontificis, zrušil možnosť, ktorú pripustil jeho predchodca blahoslavený Ján Pavol II., žeby nový pápež mohol byť za istých okolností zvolený len nadpolovičnou väčšinou alebo jednomyseľnou aklamáciou prítomných kardinálov, pričom nariadil, že pápež môže byť zvolený len dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných kardinálov, ako to bolo aj predtým. Poslednú zmenu vykonal pápež dňa 22. februára tohto roku, keď vydal motu proprio Normas nonnullas, ktorým dal možnosť zvolať konkláve aj skôr ako na 15-ty deň od uprázdnenia pápežského stolca.

Doteraz sme hovorili o rozhodnutiach Svätého Otca, ktoré sa dotýkali takpovediac života všeobecnej Cirkvi. Akým spôsobom zasiahol do života Cirkvi na Slovensku?

Pápež Benedikt XVI. zostane navždy zapísaný v dejinách slovenskej rímsko i grécko-katolíckej cirkvi, keď príslušnými apoštolskými konštitúciami dňa 30. januára 2008 zriadil gréckokatolícku eparchiu v Bratislave, povýšil apoštolský exarchát v Košiciach na eparchiu a Prešovskú eparchiu na archieparchiu a tak zriadil Slovenskú gréckokatolícku metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove. Ďalšími apoštolskými konštitúciámi pápež Benedikt XVI. dňa 14. februára 2008 vykonal významné zmeny, týkajúce sa Západnej cirkevnej provincie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Konkrétne, zriadil Žilinskú diecézu a Bratislavskú arcidiézu, premiestnil sídlo metropolie z Trnavy do hlavného mesta Bratislavy a pozmenil územie Trnavskej arcidiecézy, Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy, a takisto Rožňavskej diecézy, ktoré patrí do Východnej cirkevnej provincie na Slovensku.