Kongregácie kardinálov

Podľa Apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. Universi Dominici Gregis o uprázdnení Apoštolského stolca a voľbe rímskeho pápeža:

7. Počas uprázdnenia stolca jestvujú dva druhy kongregácií kardinálov: generálna
kongregácia, t. j. celé kolégium až do začiatku volieb, a mimoriadna kongregácia. Na generálnych kongregáciách sa musia zúčastňovať všetci kardináli, ktorým v tom nebránia nijaké právne prekážky, len čo boli upovedomení o uprázdnení Apoštolského stolca. Avšak kardinálom, ktorí podľa čl. 33 tejto konštitúcie nemajú právo voliť pápeža, sa dáva dovolenie, že sa nemusia zúčastniť na týchto generálnych kongregáciách, ak to uprednostnia.

Mimoriadna kongregácia pozostáva z kardinála-komorníka svätej rímskej Cirkvi a z troch kardinálov, po jednom z každého rádu, ktorí sa určujú losovaním z kardinálov oprávnených voliť, nachádzajúcich sa už v Ríme. Úrad týchto troch kardinálov, ktorí sa nazývajú asistentmi, sa končí po treťom dni a na ich miesto nastúpia iní kardináli s rovnako dlhým trvaním úradu, určení vždy losovaním, a to aj po začiatku voľby. Ak je to potrebné, dôležitejšie záležitosti počas voľby prerokúva zhromaždenie kardinálov oprávnených voliť. Riadne záležitosti naproti tomu priebežne vybavuje mimoriadna kongregácia kardinálov. Počas uprázdnenia stolca nosia v generálnych a mimoriadnych kongregáciách zvyčajnú čiernu kardinálsku reverendu a
červené cingulum, k tomu solideo, pektorál a prsteň.

8. Na mimoriadnych kongregáciách sa majú vybavovať iba bežné otázky, ktoré sa objavujú denne alebo sporadicky. Ak by sa však vyskytli závažnejšie otázky, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie preskúmanie, tak sa musia predložiť generálnej kongregácii. Okrem toho to, o čom sa rozhodlo, čo sa vyriešilo alebo zamietlo na jednej mimoriadnej kongregácii, nemôže byť na inej mimoriadnej kongregácii odvolané, zmenené alebo odobrené. Toto právo prislúcha iba samotnej generálnej kongregácii, a síce väčšinou hlasov.

9. Generálne kongregácie kardinálov sa konajú v Apoštolskom paláci vo Vatikáne alebo, ak si to podľa mienky kardinálov vyžadujú okolnosti, na inom vhodnom mieste. Predsedníctvo prislúcha dekanovi kolégia, v jeho neprítomnosti či pri právnej prekážke subdekanovi. Ak by jeden z nich alebo obaja podľa normy čl. 33 tejto konštitúcie nemali už právo voliť pápeža, predsedá zhromaždeniu kardinálov oprávnených voliť najstarší kardinál oprávnený voliť podľa všeobecnej hierarchie.

10. Pri kongregáciách kardinálov sa hlasovanie v dôležitejších záležitostiach nesmie robiť ústne, ale iba tajnou formou.