Pápež Benedikt XVI., vlastným menom Jozef Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927 v
bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove
prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný
kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München - Bogenhausen
vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent
na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej
teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.
V roku 1957
sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej
teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej
teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu
teológiu na univerzite v Bonne. V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový
teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v roku
1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý
úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu.
Tam sa v roku 1976 stal viceprezidentom.
Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger
vymenovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala
o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V roku
1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v
Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie.
V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej
cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa
suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II.
potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia
kardinálov.
Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom
II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie
pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie
pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu.
Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre
kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia
Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie
vied.
Dňa 19. apríla 2005 bol zvolený za pápeža. Stal sa tak v poradí 265
pápežom v dejinách Katolíckej cirkvi. V úrade Petrovho nástupcu vydal tri encykliky:
Deus caritas est „Boh je láska“ o kresťanskej láske, Spe salvi „V
nádeji sme spasení“ o kresťanskej nádeji, Caritas in veritate „Láska v pravde“
o integrálnom ľudskom rozvoji v láske a pravde.
Uskutočnil 24. zahraničných
apoštolských ciest do 24 krajín sveta. Precestoval 160 179 km.
Dňa 11. februára
2013 Benedikt XVI. oznámil, že sa vzdáva úradu Petrovho nástupcu. Dnes 28. februára
2013 sa stal emeritným pápežom.