Ekonomický komentár Marcela Mikolášika: Pliaga materializmu

Dnešný komentár pripravil ekonóm Marcel Mikolášik, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI). Jeho názov je Pliaga materializmu

Vážení poslucháči!
Nám ekonómom sa často vyčíta, že sa zaujímame len o peniaze. V hlave iba čísla, v ústach percentá a blízko srdca v peňaženke aspoň strieborná kreditná karta. Na obhajobu možno azda povedať, že vlastným povolaním ekonómov je hospodárnosť. Tá je určite potrebná pre spravovanie dobier, ktoré nám boli zverené. Spomenutá výčitka predsa niečo ukazuje. V hĺbke srdca pochybujeme o ľuďoch, ktorí sa na svet pozerajú len cez materiálne okuliare. Pritom sami sa tejto chyby dopúšťame.

„Problémom zdravotníctva sú najmä peniaze. Problémom školstva sú najmä peniaze. Problémom v oblasti sociálneho zabezpečenia sú najmä peniaze. Problémom mladých rodín, vlastne všetkých rodín, sú najmä peniaze, inak by určite mali viac detí.“ Ako často toto počúvame od ľudí v našom okolí?
Toto uvažovanie je zrejme prejavom materializmu. Ide o presvedčenie, že konanie ľudí je dané vecami a nie myšlienkami. Presvedčenie, že Boha niet a ľudské konanie sa viac odvíja od potrieb či pudov, ako od rozumu. Marx tvrdil, že dejiny sú vopred dané zápasom spoločenských tried o nadvládu nad výrobnými prostriedkami – teda nad vecami. Tento zápas mal vyústiť do situácie, keď sa spoločné dobro dosiahne spoločným vlastníctvom všetkého – dodajme všetkého materiálneho. Komunisti používali okrídlenú frázu „každému podľa jeho potrieb“. Žiada sa spresniť - „každému patria veci podľa jeho materiálnych potrieb“. Nakoniec dosiahli namiesto spoločného dobra prevažne spoločné zlo. Do dnešnej doby sa im podarilo prepašovať presvedčenie, že ak človek má nejakú materiálnu túžbu či potrebu, má zároveň morálny nárok na to, aby mu ju štát zabezpečil tak, že násilne odníme „nadbytok“ inému.

Ďalším prejavom materializmu je strata schopnosti vidieť skutočné ciele nášho konania. Vrátim sa k školstvu. Stretol som sa s názorom veľmi šikovného človeka, že cieľom vzdelávania je znižovanie sociálnych rozdielov. Tento názor ukázal, ako je u nás zakorenený materializmus. Je to postavené na nevyslovenom predpoklade, že cestou k šťastiu je mať stále viac peňazí. Avšak nielen vo vlastnom vrecku, ale ešte aj v porovnaní s ostatnými ľuďmi. Ako vidia cieľ vzdelania mnohí rodičia? Často len ako spôsob, ako zabezpečiť pre svoje deti čím lepšiu obživu. Je to pochopiteľné, ale nestačí to.
Materializmus je ako nebolestivý nádor, ktorý postupne otravuje organizmus svojimi metastázami. Neskôr zničí schopnosť človeka vnímať pravdu, morálne sa rozhodovať a prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Jedným z výhonkov tejto zničujúcej ideológie je sklon neprijať vlastné zlyhania: „Za môj neúspech môže rodina, do ktorej som sa narodil. Alebo „Nemohol som cestovať toľko ako spolužiaci.“ Prípadne „Na Slovensku je to tak.“ Výsledkom je aj presvedčenie, že pre zlepšenie ľudského údelu treba kompletne zmeniť spoločenský systém. V skutočnosti však treba odvrátiť srdcia ľudí od materiálneho a nasmerovať ich k Bohu. Ako nám v tom materializmus bráni? Sme ním ovplyvnení oveľa viac, ako si bežne uvedomujeme.

V encyklike Centesimus Annus blahoslavený Ján Pavol II. napísal: „Rozvoj sa nemá chápať výlučne v ekonomickom zmysle, ale treba mať pred očami celého človeka. Jeho cieľom nie je len pozdvihnutie všetkých národov na úroveň, akej sa dnes tešia bohatšie krajiny, ale aby sa spoločnou prácou ľudí budoval dôstojnejší život a skutočne pozdvihla dôstojnosť a tvorivosť každého jednotlivca i jeho schopnosť odpovedať vlastnému povolaniu a v ňom obsiahnutej výzve Boha. Na vrchole tohto procesu stojí uplatňovanie práva i povinnosti hľadať Boha, poznávať ho a podľa tohto poznania žiť.“
Bolo by chybou myslieť si, že materializmus odišiel s komunizmom a dnes už stačí bojovať len s liberalizmom. Materializmus je práveže mostom, ktorý tieto ideológie spája. Na druhej strane je ich spoločným slabým miestom – práve tým miestom, na ktoré musíme zaútočiť. Pôstne obdobie je na to vhodným časom. Každý deň si môžeme položiť otázku: „Ako som odolal materiálnemu? Ako som hľadal pravdu?“