Dnešný komentár pripravil
ekonóm Marcel Mikolášik, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI). Jeho názov je Pliaga
materializmu
Vážení poslucháči! Nám ekonómom sa často vyčíta, že sa
zaujímame len o peniaze. V hlave iba čísla, v ústach percentá a blízko srdca v peňaženke
aspoň strieborná kreditná karta. Na obhajobu možno azda povedať, že vlastným povolaním
ekonómov je hospodárnosť. Tá je určite potrebná pre spravovanie dobier, ktoré nám
boli zverené. Spomenutá výčitka predsa niečo ukazuje. V hĺbke srdca pochybujeme o
ľuďoch, ktorí sa na svet pozerajú len cez materiálne okuliare. Pritom sami sa tejto
chyby dopúšťame.
„Problémom zdravotníctva sú najmä peniaze. Problémom školstva
sú najmä peniaze. Problémom v oblasti sociálneho zabezpečenia sú najmä peniaze. Problémom
mladých rodín, vlastne všetkých rodín, sú najmä peniaze, inak by určite mali viac
detí.“ Ako často toto počúvame od ľudí v našom okolí? Toto uvažovanie je zrejme
prejavom materializmu. Ide o presvedčenie, že konanie ľudí je dané vecami a nie myšlienkami.
Presvedčenie, že Boha niet a ľudské konanie sa viac odvíja od potrieb či pudov, ako
od rozumu. Marx tvrdil, že dejiny sú vopred dané zápasom spoločenských tried o nadvládu
nad výrobnými prostriedkami – teda nad vecami. Tento zápas mal vyústiť do situácie,
keď sa spoločné dobro dosiahne spoločným vlastníctvom všetkého – dodajme všetkého
materiálneho. Komunisti používali okrídlenú frázu „každému podľa jeho potrieb“. Žiada
sa spresniť - „každému patria veci podľa jeho materiálnych potrieb“. Nakoniec dosiahli
namiesto spoločného dobra prevažne spoločné zlo. Do dnešnej doby sa im podarilo prepašovať
presvedčenie, že ak človek má nejakú materiálnu túžbu či potrebu, má zároveň morálny
nárok na to, aby mu ju štát zabezpečil tak, že násilne odníme „nadbytok“ inému.
Ďalším
prejavom materializmu je strata schopnosti vidieť skutočné ciele nášho konania. Vrátim
sa k školstvu. Stretol som sa s názorom veľmi šikovného človeka, že cieľom vzdelávania
je znižovanie sociálnych rozdielov. Tento názor ukázal, ako je u nás zakorenený materializmus.
Je to postavené na nevyslovenom predpoklade, že cestou k šťastiu je mať stále viac
peňazí. Avšak nielen vo vlastnom vrecku, ale ešte aj v porovnaní s ostatnými ľuďmi.
Ako vidia cieľ vzdelania mnohí rodičia? Často len ako spôsob, ako zabezpečiť pre svoje
deti čím lepšiu obživu. Je to pochopiteľné, ale nestačí to. Materializmus je ako
nebolestivý nádor, ktorý postupne otravuje organizmus svojimi metastázami. Neskôr
zničí schopnosť človeka vnímať pravdu, morálne sa rozhodovať a prijímať zodpovednosť
za svoje konanie. Jedným z výhonkov tejto zničujúcej ideológie je sklon neprijať vlastné
zlyhania: „Za môj neúspech môže rodina, do ktorej som sa narodil. Alebo „Nemohol som
cestovať toľko ako spolužiaci.“ Prípadne „Na Slovensku je to tak.“ Výsledkom je aj
presvedčenie, že pre zlepšenie ľudského údelu treba kompletne zmeniť spoločenský systém.
V skutočnosti však treba odvrátiť srdcia ľudí od materiálneho a nasmerovať ich k Bohu.
Ako nám v tom materializmus bráni? Sme ním ovplyvnení oveľa viac, ako si bežne uvedomujeme.
V encyklike Centesimus Annus blahoslavený Ján Pavol II. napísal: „Rozvoj sa
nemá chápať výlučne v ekonomickom zmysle, ale treba mať pred očami celého človeka.
Jeho cieľom nie je len pozdvihnutie všetkých národov na úroveň, akej sa dnes tešia
bohatšie krajiny, ale aby sa spoločnou prácou ľudí budoval dôstojnejší život a skutočne
pozdvihla dôstojnosť a tvorivosť každého jednotlivca i jeho schopnosť odpovedať vlastnému
povolaniu a v ňom obsiahnutej výzve Boha. Na vrchole tohto procesu stojí uplatňovanie
práva i povinnosti hľadať Boha, poznávať ho a podľa tohto poznania žiť.“ Bolo
by chybou myslieť si, že materializmus odišiel s komunizmom a dnes už stačí bojovať
len s liberalizmom. Materializmus je práveže mostom, ktorý tieto ideológie spája.
Na druhej strane je ich spoločným slabým miestom – práve tým miestom, na ktoré musíme
zaútočiť. Pôstne obdobie je na to vhodným časom. Každý deň si môžeme položiť otázku:
„Ako som odolal materiálnemu? Ako som hľadal pravdu?“