Viceprefekt vatikánskej Apoštolskej knižnice o dejinách konkláve

O konkláve a jeho zmenách aj v 20. storočí sa dnes hovorilo počas brífingu s novinármi v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Na otázky odpovedal Ambrogio Piazzoni, viceprefekt vatikánskej Apoštolskej knižnice, ktorý v minulosti publikoval knihu o dejinách voľby pápežov.
Počas stretnutia predstavil niekoľko faktov z histórie konkláve. Vychádzal z viacerých dokumentov, ktoré sa stali základným kameňom pre voľbu pápeža. Právo na voľbu pápeža garantuje kardinálom, predstaviteľom Rímskej cirkvi, dekrét Mikuláša II. Uvádza sa v ňom: „Iba kardináli majú právo a povinnosť voliť nového pápeža.“ O dvadsať rokov neskôr v roku 1179 pápež Alexander III. ďalším dekrétom stanovil, že zvolenie je platné iba vtedy, ak sa na ňom zhodne dvojtretinová väčšina kardinálov. Prvé konkláve podobné tomu dnešnému sa uskutočnilo v roku 1276 v meste Arezzo, počas ktorého bol zvolený Inocent V. Tajné písomné hlasovanie zaviedol Gregor XVI. v roku 1621.

V 20. storočí sa uskutočnilo osem konkláve, počnúc zvolením Pia X., ktoré prinieslo nasledujúcu novinku: povinnosť uchovávať záznamy o konkláve, ktoré sú k dispozícii iba Svätému Otcovi. Na základe rozhodnutia pápeža Pia XI. z roku 1922 sa na príchod kardinálov pred voľbou pápeža čaká 10 až 15 dní.
V roku 1939 sa na konkláve po mnohých storočiach zišli všetci vtedy 62 kardináli, ktorí za pápeža zvolili Eugenia Pacelliho, pápeža Pia XII. Práve on po Druhej svetovej vojne v roku 1945 promulgoval konštitúciu Vacantis Apostolicae Sedis, ktorá prišla s novinkami: „Ďalšou veľmi dôležitou vecou bolo, že od začiatku Sede vacante všetci kardináli – vrátane štátneho sekretára, všetkých prefektov kongregácií, atď. – strácajú úrad, okrem camerlenga, vyššieho penitenciára a rímskeho vikára.“
V roku 1970 došlo k ďalším zmenám na základe dokumentu: „Ingravescentem Aetatem, Motu proprio, ktorým Pavol VI. stanovil, že na konkláve sa môžu zúčastniť iba tí kardináli, ktorí nedovŕšili vek 80 rokov.“
Pápež Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu zaviedol nasledovnú zmenu: „Pozmenil len jeden špecifický bod, ktorým je číslo 75 Konštitúcie Jána Pavla II., na základe Motu proprio (...), ktoré sa volá De aliquibus mutationibus in normis de electione Romani Pontificis. V ňom sa uvádza, že po známych 34 sčítaniach hlasov, môžu kardináli rozhodnúť aj iným spôsobom hlasovania. Ďalší typ môže byť taký, že hlasujú iba tí kardináli, ktorí v predošlých voľbách dostali najvyšší počet hlasov. Zvolený však nebude ten, kto získa jednoduchú väčšinu hlasov, ale ten, kto získa dvojtretinovú väčšinu.“ Viceprefekt Piazzoni v závere dodal, že o zmenách v súvislosti s konkláve môže rozhodovať Benedikt XVI. do 19.59 hod. 28. februára. Potom právo rozhodovať v niektorých otázkach života Cirkvi prechádza na Kardinálske kolégium. – mf –